Podtitul: Najhoršie rozhodnutia a tí, čo ich majú na svedomí.
Prierez dejinami od staroveku po modernú dobu a vysvetlenie dejinných udalostí z tej druhej strany. Nastávali zlomové okamžiky, ktoré boli veľa ráz popisované ako hrdinské skutky, alebo odvážne činy, v skutočnosti to však boli omyly, v horšom prípade pýcha a lakomstvo, čo zmenili ráz dejín.
Kniha je zadelená do krátkych kapitol, ktoré popisujú jednotlivé udalosti. Kapitola má tak 5 či 6 strán a dobre sa to číta. Jednoduché popisy udalostí tomu veľmi napomáhajú a pritom vyjadria všetko podstatné. Starovek a stredovek je tu tvorený politickými a mocenskými omylmi, novovek predovšetkým finančnými a lekárskymi.
4/5
blog o knihomolstve, hráčskej mánii a občas len tak o ničom. Prosíte si čaj?
štvrtok 23. januára 2020
sobota 4. januára 2020
Arthur C. Clarke - 2010: Druhá vesmírna odysea
Druhý diel príbehu o čiernom monolite bol zaujímavejší na čítanie nielen preto, lebo som ho videl v tv len raz, ale aj preto, že záver bol viac zrozumiteľnejší ako v prvom dieli. Začiatok knihy bol zase razťahaný, človek sa musel tradične zoznámiť s postavami, nejaká tá omáčka okolo a potom šupho do deja a všetko sa roztočilo a letelo do neznáma.
Dej sa točí okolo záchrany lode Discovery a dát v jej palubnom počítači, ktorú zanechali kozmonauti opustenú na obežnej dráhe Io, mesiaca Jupitera. Cieľom číslo dva, ale v podstate hlavným cieľom, je však čierny monolit pri Jupiteri. Zaujímavosťou je, že v prvom dieli sa dej odohráva pri Saturnovom mesiaci, avšak v druhej knihe je dej presunutý k Jupiteru, ako to bolo vo filme a nie v knihe. Ale pokiaľ človek videl aj film, nie je to moc mätúce.
Finále je, ako som písal vyššie, prehľadne napísané, nie ako v jednotke. Autor upustil od psychedelických popisov scén, toľko populárnych v 60. a 70. rokoch a zvolil klasický záver knihy. Avšak nemožno napísať, žeby bol o niečo ukrátený, alebo slabší. Záver je pompézny, prekvapivý a plný očakávaní, ako to bude ďalej pokračovať. Skrátka super :)
4/5
Dej sa točí okolo záchrany lode Discovery a dát v jej palubnom počítači, ktorú zanechali kozmonauti opustenú na obežnej dráhe Io, mesiaca Jupitera. Cieľom číslo dva, ale v podstate hlavným cieľom, je však čierny monolit pri Jupiteri. Zaujímavosťou je, že v prvom dieli sa dej odohráva pri Saturnovom mesiaci, avšak v druhej knihe je dej presunutý k Jupiteru, ako to bolo vo filme a nie v knihe. Ale pokiaľ človek videl aj film, nie je to moc mätúce.
Finále je, ako som písal vyššie, prehľadne napísané, nie ako v jednotke. Autor upustil od psychedelických popisov scén, toľko populárnych v 60. a 70. rokoch a zvolil klasický záver knihy. Avšak nemožno napísať, žeby bol o niečo ukrátený, alebo slabší. Záver je pompézny, prekvapivý a plný očakávaní, ako to bude ďalej pokračovať. Skrátka super :)
4/5
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)