Jakub Vandrovec má cez osemdesiat rokov a je exorcista z ľudu. Narodil sa ešte za cára na Majdane. Miluje chlast, odmieta systém a vie svoje. A jeho dobrodružstvá sú jedna veľká komediálna divočina.
Kniha je zbierkou poviedok o Jakubovi, dlhých i krátkych, vtipných i nudných. Našťastie tých nudných je menej a humor s nadhľadom dominuje. A hlavne dobre sa to číta. Nečakajte žiadne životné múdra, ale oddychové čítanie.
4/5
Zo začiatku je to tak trochu chaos, plno postáv a divné časové deje, ale postupom deja sa to všetko dá do poriadku. Páči sa mi ako spisovateľ používa prelínanie deja, kde jedna epizóda príbehu končí, druhá začína trochu v čase skôr a potom nadviaže a pokračuje ďalej. Je to zaujímavé a celkom nápadité.
Čo sa deja týka :) typický Dick. Vtip, akcia a samozrejme politika. Dej sa točí okolo spisovateľa, ktorý pracuje pre CIA, pre ktorú píše propagačné scenáre pre ich androidov a popri tom sa dohaduje o alimenty so svojou bývalou ženou, ktorú chce najskôr zabiť, ale časom si to možno ešte rozmyslí. Do toho trochu mudruje jeho sused Ganymeďan, ktorý vypadá ako želatína a má telepatické schopnosti. najskôr sa dej odohráva na Alfanskom mesiaci, ktorý bol kedysi Zemskou liečebňou pre choromyselných, ale časom, keď Zem o to miesto trochu stratila záujem, pacienti prebrali nad mesiacom vládu a rozdelili sa do klanov podľa svoji diagnóz. Na Zemi sa odohráva prostredná časť a nakoniec sa znova pozrieme na Alfanský mesiac :) No divočina, pardon Dickovčina :D A popri tom sa celkom bavíte.
3/5
Kniha je rozdelená na viac častí, pričom začína dvoma, či troma divadelnými hrami, takže je v knihe ich scénár. Neviem teda, ale mne sa to nedalo čítať, ignorovať pokyny autora a sústrediť sa na dej, takže som ich preskočil až na ďalšie časti, kde sa nachádzajú poviedky.
Dej poviedok je situovaný na slovenský vidiek na začiatok dvadsiateho storočia, kedy silnie slovenský odpor voči neustálej maďarizácii, ktorý začal ešte Štúr a spol. Opisuje problémy slovákov na dedine so svojím hmotným majetkom, ich vzťahy voči sebe a mocipánom, ktorý ich väčšinou len využívajú. A taká bola doba. Občas sa niekomu podarilo zapliesť do kolotoča úverov s nejakým Židom, lebo tí ako vieme boli vždy skvelí obchodníci, len akosi zabúdali na Bibliu a citáty o pomoci blížnemu si vysvetľovali po svojom :) no Židia. Horší ako Židia boli len pomaďarčení Slováci, ktorí orali na svojich vlastných ľuďoch a veľa krát dokonca i vlastnej krvi.
V závere knihy sú poviedky Tajovského o vlastnej rodine a na konci časť o jeho živote a boji za slovenský jazyk. Kniha je vytlačená dobovým jazykom, čiže občas som fakt nerozumel a musel som hľadať na nete význam slov :)
3/5
Tak a toto je úplne posledná kniha pôvodnej série o pánovi Tragáčikovi. Nie je úplne jasné kde končí pôvodný text Nienackého a začína text Ignaciuka, lebo podľa záveti žiadal svoju ženu, aby knihu dala Ignaciukovi dopísať, ale v knihe je kapitola kde sa o tom polemizuje. Ale ako môžem sám napísať, je to na knihe poznať. Neviem, či budem mať odvahu na ďalšiu knihu o Tragáčikovi od Ignaciuka. Je to celé moc akčné, pán Tragáčik v tejto knihe trpí akoby schizofréniou, nie je tak celkom ako on v minulých dieloch, celé jeho osobnosť doznala premeny. A to premeny takej, ktorá sa mi nepáči. Sú to drobnosti, ale na nich predsa stojí a padá celý svet. Môžem len napísať, že sa celé kúzlo rozbilo. Je to preč. A pánovi Nienackému ďakujem aj zo to, čo napísal. Bolo to skvelé dobrodružstvo a náramne som si ho za tie tri roky užil.
Pán Tragáčik pátra po ukradnutých korunách poľských kráľov a diadémoch bohorodičiek, ktoré sa strácajú po východnej časti Poľska. Na krk dostane aj svojho synovca a neter, ktorým rodičia na dva týždne zmizli do Londýna. Dej nebudem viac rozpisovať, lebo sa mi to moc nepáčilo a necítil som sa v ňom dobre, ako som vyššie napísal. Nech si každý prečíta a utvorí názor sám.
1/5
