Tentoraz sa pán autor pustil do poviedok. A musím skonštatovať, že sa mu to celkom podarilo. Poviedky sú hrôzostrašné, držia napätie a niektoré majú aj prekvapivý koniec. Ako obvykle sa to dobre číta, alebo konzumuje? Hlad je totiž ústrednou myšlienkou všetkých poviedok. Hlad je to, čo nás všetkých poháňa dopredu. Či už je to hlad po vedomostiach, zážitkoch alebo len prízemnom, ale dôležitom jedle.
Kniha obsahuje päť poviedok: Hlad, Samota, Hmlisko, Výlet a Biele diery.
4/5
Kniha má asi dvesto strán a je v nej päť poviedok. Jedna lepšia ako druhá a majster hororu tu ukazuje svoje umenie fantázie. Prvá poviedka je o slobode, ktorú si časť tela zoberie do vlastných rúk, druhá o tom, že nemáte brať to čo vám nepatrí, tretia je miestach, ktoré majú svoje kúzlo okamžiku, štvrtá o monumentálnosti ľudskej túžby po poznaní zmyslu života a záverečná piata o tom, ako sa pokusy občas vymknú kontrole.
Barkerov štýl je príjemný na čítanie a obrazy sa vám poľahky tvoria pred očami. A verte mi, sú to veľmi divoké scény a vlhké.
4/5
Tento príbeh sa odohráva v Prahe, kam pán Tragáčik ide hľadať ďalšie stopy po pašerákoch ikon z Poľska. Na juhovýchode Poľska sa totiž kradnú ikony a niekto ich predáva v Rakúsku na aukciách. Jedna sa predala aj v Prahe, preto tam Tomasz mieri. Popri tom stihne riešiť ešte aj záhadu Edwarda Kellyho, britského černokňažníka, ktorý v Prahe spolu s Davidom Katzom bádal na dvore Rudolfa druhého po veciach medzi nebom a zemou. Samozrejme v bádaní nie je sám a ako obyčajne pomáha mu celkom utešená skupinka priateľov. Aby som nezabudol, tak pán Tragáčik v tomto diele má ešte jedného špeciálneho pomocníka manom Prot. Je to nemecká doga, ktorú dostal darom od známeho doktora, ktorý musel odcestovať do Indie.
4/5
Útla poviedková knižka. Taká jednohubka na štyroch desiatkach strán. Zopár príbehov vojaka Švejka u armády. Vtipné, pohodové čítanie. Na môj vkus až extrémne krátke poviedky. Asi to vychádzalo v novinách, to by ten formát tomu zodpovedal.
3/5
Na pokračovanie knihy Poslové Rámových světú som sa celkom tešil, lebo záver bol parádny. Kniha však už taká záživná nebola. Autor sa tu opäť dosť opúšťal ako v tretej knihe pôvodnej série o Rámovy, kde nekonečné opisy deja, zbytočne moc detailov zo života, opisy emočných a myšlienkových pochodov postáv človeka ubíjali a postupne nútili preskakovať celé tie pasáže popísané po mnohých stranách bez toho, aby človeku niečo uniklo. To sa to znásobilo ešte tým, že sa opisoval predošlý dej znova a znova. Úmorné.
Príbeh pokračuje na ďalšej planéte s dvoma mesiacmi, na ktorú ich stužky doviezli. Tu si založili osady a žili po mnoho rokov, pokiaľ nedospeli do bodu dvojitého splnu mesiacov, kedy sa malo niečo strašné stať. Beatrice bola vo forme stužky, alebo naopak :) , varovať Johanna a ten mal ostatných presvedčiť a zachrániť. Čo sa mu podarilo iba čiastočne. Následne za ďalších niekoľko rokov sa situácia opakovala a postupne čas bežal a Johann stárol.
Záver sa odohráva v Uzli z pôvodnej série, kde s Máriou, posledným potomkom Johanna a Beatrice a celej partie komunikuje Orol, humanoidný robot a zavedie Máriu k lodi Stužiek, kde sa dozvie svoju históriu a ako sa dostala tam kde je.
Kniha o 366 stranách, mohla mať 200 strán, ale nabitých zaujímavým dejom. Takto to bolo hrozne rozťahané... no, možno ako dievčenský sci-fi román by sa to uživilo. Mňa to moc nebavilo a čítal som to len preto, aby som sa dozvedel koniec celej ságy aj s touto malou odbočkou v podobe dvoch kníh.
2/5
Kniha je nepriamym pokračovaním rámanskej ságy. Ani nie pokračovaním, ale skôr stavia na tom vesmíre a rozvíja ho. Dej sa odohráva po prvom stretnutí pozemšťanov s loďou, ktorá prešla slnečnou sústavou a zase zmizla v hlbinách vesmíru. V dobe veľkej krízy, keď mnoho ľudí prišlo o zamestnanie a burzy sa zrútili.
Sledujeme tu príbeh dvoch ľudí, ktorí riešia svoje každodenné starosti, michaelitskú sestru Beatrice a inžiniera Johanna, ktorých životy sa nakoniec prepletú na vzdialenom Marse vo vodárskej kolónii Valhala, kde ťažia sneh z polárnych čapičiek. Príde tam k nečakanej udalosti, mohutnej prašnej búrke, ktorá zasiahne celú planétu a je nutné sa rozhodnúť ako ďalej. Buď ostať, alebo to risknúť a nastúpiť na palubu mimozemskej (možno) lode. Kniha končí s tým, že nás čaká ešte jedna a dúfam, že sa dozviem ako to bude pokračovať, lebo na konci boli emócie vybičované na max. To sa mi už u knihy dávno nestalo.
5/5
Zbierka poviedok od slávneho autora Draculu. Dej príbehov sa odohráva v snovej súmračnej krajine. Sú to príbehy skôr pre deti, ale svoje si tam nájdu i dospelí. A hlavne sú to strašidelné príbehy so záverečným ponaučením. Takže nás majú niečo naučiť. Hlavne ako sa správať jeden k druhému, a ako žiť dobrý život. Aj keď za rohom číha Smrť a Cesta vedie močarinami zahalenými hmlou a sírnatými výparmi.
V porovnaní s Draculom o dosť vyprávačsky slabšie, aj s ohľadom na detského čitateľa, autor sa dosť často zbytočne opakoval a rozpisoval, aj keď to išlo spraviť kratšie a výstižnejšie. Skrátka text na jednu stranu máte zrazu na 3 či 4 stranách. Trochu únavné, ale áno, dá sa to preskočiť.
3/5
V knihe autor rozoberá ako dnešná spoločnosť chápe a vníma vedomie človeka, ako sa ho materialistický svetonázor západnej vedy snaží ponížiť na spleť chemických a elektrických javov. Je nám predostretý nový pohľad, alebo lepšie povedané staronový pohľad, lebo to čo s príchodom priemyslovej revolúcie začalo upadať, to teraz vďaka novým prístupom v skúmaní vedomia znova objavujeme. Vďaka holotropným stavom vedomia, ktorý je dosiahnuteľný meditáciami, mystickými vytrhnutiami z reality, tancom, bubnovaním, rôznymi šamanskými technikami a psychedelickými stavmi navodenými rastlinami, poprípade chemickými látkami, objavujeme zabudnuté. Tradičné kultúry, alebo kultúry kde západný materializmus tak neprenikol, si tieto poznatky zachovali a využívajú ich doteraz.
Sme znova na križovatke dejín. Všetci vnímame, že takto to ďalej nepôjde a zmena sa blíži. Západný materialistický pohľad na svet je chybný a potláča pravú podstatu človeka a jeho potreby redukuje na materiálne hodnoty. Duchovný rozmer chýba a je to v spoločnosti cítiť a vidieť. Máme ako vždy na výber.
Veda nám prináša veľmi cenné poznatky a vďaka nej napredujeme dopredu ako nikdy v dejinách ľudstva. Ale netreba zabúdať aj na spirituálnu podstatu človeka. Jej absencia vedie k chaosu, ktorý teraz v "západnom" svete zažívame. Chce to návrat ku koreňom, nájdenie novej zlatej cesty a začať veľkú zmenu. Inak je svet v....
5/5
Pred rokmi to začalo pánom Moodym, kedy som sa bližšie zoznámil so zážitkami blízkej smrti. Bol prvý, ktorý mi otvoril dvere do tohto javu a dá sa povedať, že zmietol zo stola nejaké obavy so smrti. Ostal len strach z bolesti, ale to už mám tiež celkom zvládnuté, keďže som si už mnohým za život prešiel.
Zážitky blízkej smrti sú skutočné. To čo ľudia popisujú, čo zažili, sa v rôznych obmenách stále opakuje. Naprieč celou Zemou a časom. Tunel, svetlo, láska, neskutočný pokoj a mier, stret s blízkymi, bytosť ktorá stráži vchod / cestu ďalej, poprípade drží v rukách knihu s naším osudom a je to tiež bytosť, ktorá im povie, že ešte nenastal ich čas a musia sa vrátiť.
Taktiež tí ľudia zažívajú mimoteľovú skúsenosť a pri zástave srdca, žiadnej mozgovej aktivite, popisujú scény z operačného sálu. Smrť je súčasťou života, to len dnešná doba sa to snaží čo najviac potlačiť do úzadia a hrať sa, že to nejestvuje.
Táto kniha popisuje výskum, ktorý autorka urobila behom svojho pôsobenia v nemocniciach a štúdia medicíny. Záver si treba urobiť z knihy sám. Ale ak už máte niečo v tomto smere načítané, nič nové vám neprinesie. Prínosnejšie knihy boli Brian L. Weiss - Učňovské životy duše a Jeffrey Long a Paul Perry - Dôkazy o živote po smrti (Vedecké skúmanie zážitkov na prahu smrti)
3/5
Zbierka poviedok odohrávajúcich sa v Čechách v povojnových časoch až do konca pádu opony. Kniha obsahuje štyri poviedky, ktoré vychádzajú z vymyslených a čiastočne pravdivých skutočností, poprípade sú úplne pravdivé. Ako tvrdí sám autor :)
Sú to príbehy zo života, s malou dávkou tajomna a nejakého toho vyšetrovania a dobrodružného bádania :) Opäť taká odpočinková, dobre sa čítajúca kniha. Útla kniha.
4/5
Ako autor sľúbil, tak aj splnil. V predchádzajúcej knihe o záhadách Fromborku, bolo spomenuté, že Tomasz navštívil Francúzsko za účelom vypátrania ukradnutých obrazov a pomoci dolapenia Fantomasa.
Dej sa odohráva pri rieke Loira, v oblasti kde je zámok na zámku a v jednému z nich sa Fantomas vyhráža, že im ukradne vzácne obrazy z galérie. Podobné prípady sa stali aj v okolitých zámkoch. Tomasz prichádza do zámku, spoznáva obyvateľov a miestne dejiny a popri tom rieši záhadu. Ako inak mu pomáhajú aj dve deti.
Kniha má celkom spád, dobre sa číta, opäť sa dozvieme veľa zaujímavostí z histórie kraja a aj sa človek zasmeje. A to je klasický Pán Tragáčik a jeho príhody, ako ho mám rád.
4/5
Príbeh je utopický, ale reálny. Môže to kedykoľvek nastať. Až po Oklahomu, alebo dvojičky WTC sme si mysleli, že sme v bezpečí, vojny a teroristické útoky sa odohrávajú ďaleko za našimi hranicami. Táto kniha ukazuje, že náš systém sa môže kedykoľvek zosypať ako domček z kariet. Stačí malá dierka v systéme akejkoľvek inštitúcie, ktorú dokáže protivník, domnelý spasiteľ, alebo len terorista využiť a je to. Systém sa rozsype, zomrú tisíce, možno milióny ľudí a návrat k normálu, bude buď úplne nemožný, alebo dlhodobý a ťažký. A svet sa nadobro zmení. Ľudia sa zmenia.
Kniha je postavená na zrútení energetického systému Európy a následných súvislostí. Jedna inštitúcia padne a domino efekt sa rozbehne. Systém padne behom týždňa na kolená a následne na hubu. Našťastie máme medzi sebou vždy nejakú múdru hlavičku, ktorá príde na riešenie. Vďaka Bohu.
Kniha ukazuje čo môže nastať, keď budeme moc namyslení a nebudeme sa ohliadať na bezpečnosť. Ale v podstate všetko stojí a padá na jednotlivcoch. Stačí malá nepozornosť, alebo skrátka len nedbanlivosť a problém je na svete. Buďme preto vždy dôslední v tom čo robíme a svet bude napredovať tak ako má. Ale čo my vieme, možno zrovna teraz sa to deje a ani o tom nevieme a zajtrajšok už môže byť najhorším peklom, aké si ani neviem predstaviť.
4/5
Zobudíte sa v uzavretej miestnosti a neviete nič. Ani kde ste, ani prečo. Zdá sa, že ste v psychiatrickej liečebni, ale kľudne to môže byť aj nejaké tajné výskumné laboratórium, ktoré na vás robí pokusy. Na stene visí rozvrh vášho denného programu. Ten treba dodržiavať. Postupne odhaľujete dôvod vášho pôsobenia v tejto miestnosti a aj v mysli sa vám rozjasňuje.
Biele dvere je logická hra, jednoducho robená, ale s veľkým pripútaním. Hra vás drapne a nepustí, pokiaľ ju neprejdete. Cena asi eurá za cca 1,5 až 2 hodiny hrania. Príde to celkom dosť, ale oplatí sa to. Hra vás občas potrápi, ale nie je to nič zložité. Po chvíli prídete na všetky hádanky a záver je taký divný. Neviem, asi som ho nepochopil. Nevadí, hra ma aj tak bavila a dôležitá je tá zábava a nie podivný koniec.
4/5
Vývojár: Rusty Lake
Platforma: iOS, Windows, Android
Typ: Puzzle
Čas hrania: 2 hod
Hral som to na: iPad Air
Asi posledný príbeh z univerza Gateway. Je to taký mikropríbeh, asi niekde z druhej tretiny knihy, ale prelínajúci sa do záveru. Asi, už si to presne nepamätám.
Je to príbeh o prospektoroch, ktorí si cestou a prácou na Gateway chcú zlepšiť život, poprípade získať nejakú tú slávu, objavením nových artefaktov po Heechee. Je to aj príbeh o láske a priateľstve. Má to 46 strán, takže je to skôr taká poviedka na chvíľu, ale veľmi dobre sa čítala a rád som sa do tohto vesmíru znova vrátil a oživil si spomienku. Gateway je podľa mňa najlepší vesmírny epos.
5/5
Záhady Fromborku, mesta kde pôsobil Mikuláš Kopernik boli asi zatiaľ najnudnejším dielom pána Tragáčika. Zaujímavé bolo jedine historické pozadie. Príbeh samotný bol nuda šeď.
Pán Tragáčik znova stretáva svojich starých známych z predošlích kníh, pátra, naháňa autom, príde na návštevu jeho vyšetrovania aj šéf Marzak, ale niečo tomu chýba. Bolo tu aj zopár vtipných situácií, ale akoby sa vytratila nejaká šťava. Bolo to také fádne.
2/5
Záverečný diel série o Rolandovi Deschainovi z Gileádu, ktorý na ceste k Veži prešiel kus cesty, stretol veľa zaujímavých ľudí a zažil neskutočné dobrodružstvá. A ja už môžem povedať, že cesta, ako to už býva, bola zaujímavejšia ako cieľ.
Posledná kniha bola... no... dosť nezáživná. Chvíľami mi to pripadalo ako že autor sa snaží napchať do knihy čo najviac balastu, aby bola čo najhrubšia, ale podstata príbehu je utláčaná do úzadia. To množstvo nepodstatnej vaty, už ma štvalo. Kniha je z dvoch tretín nuda. Záver Rolandovej jazdy vôbec nestojí za to. Najlepšie diely boli "Čarodejník a Sklo" a ""Vlky z Cally". Boli to porovnateľne hrubé knihy, ale zábavy a upútanosti na dej v nich bolo neporovnateľne viac.
Takže sedmička bola ozaj sklamanie. Trochu som sa toho aj obával, lebo taký veľký epos je fakt ťažké zmysluplne zakončiť. Napriek tomu sa mi Rolandove zakončenie v knihe páčilo. Neurazilo, ale ani nenadchlo. Ale asi nemal autor na výber. Toto bol taký kompromis ako to uzavrieť, aj keď bolo vidno, že s tým sám bojoval.
Ak by som mal niečo poradiť budúcim čitateľom, tak je to: užívajte si tú jazdu, ktorú vám King napísal. Je to fascinujúce a zábavné. Hlavne nezabúdajte, že Cesta je vždy dôležitejšia ako Cieľ, lebo len vývoj nás niečo naučí, nie výsledok. Cieľ je len závan odľahčenia od bremena.
Muž v čiernom unikal cez púšť a pištoľník kráčal v jeho stopách.
3/5
Jason dinAlt si žil celkom dobre na smrtonosnej planéte dokiaľ ho odtiaľ násilím neuniesli. Našťastie sa mu akosi podarilo zmiasť svojho únoscu a stroskotali po ceste medzihviezdnym priestorom na nehostinnej planéte. Tu začína jeho ďalšie dobrodružstvo. Základ je prežiť v otrokárskej spoločnosti a dostať sa z planéty do preč. To, že prevráti všetko naruby ako boli obyvatelia zvyknutí, je už iná pesnička :)
Kniha je opäť nenásilne nabitá vtipmi, ktoré nepôsobia rušivo a príbeh si teda ozaj užijete a budete sa skvelo zabávať. Nie je to dlhá kniha, taká jednohubka na víkend.
4/5
Pán Tragáčik tentokrát vyráža na pracovnú dovolenku k jazeru hľadať nemcami ukoristený jantárový poklad, ktorý skončil niekde na dne spolu s nákladným autom, ktoré ho prevážalo. Už na začiatku sa stretne s bandou chuligánov, ktorý mienia strpčovať život obyvateľom a turistom v okolí jazera.
Príbeh sa celkom pekne zamotá, pán Tragáčik spozná zase veľa zaujímavých a aj vtipných ľudí a všetko zase dobre dopadne. Mám taký dojem, že toto bola prvá kniha, kde som sa dosť nasmial. Aj ostatné mali veľa humorných situácií, ale tuná sa autor prekonal. Zo začiatku to vyzeralo ako nudný príbeh, ale tie postavy sa mu ozaj podarili. Skvelá zábava.
4/5
Príbeh Doctora Who kde sa dostane vo Vortexe na miesto planét, ktoré Dalekovia upravili pre ľudí, aby tu žili lepší život. Už to samé Doctorovi nedá spávať a rozmýšľa, čo zase Dalekovia plánujú. Samozrejme mu nikto neverí, lebo Dalekovia sú tu považovaní za spasiteľov a ochrancov.
Doctor však pátra a ako vieme všetko nakoniec dobre skončí. Počas čítanie som postupne nadobúdal pocit, že som toto už zažil. Je možné, že to bolo sfilmované v niektorom diely seriálu. Ale kniha sa čítala dobre, je tam vtip, akcia a dobrý príbeh. Taká oddychovka na víkend.
3/5
Pre našinca by sa román mal volať "Na kométe" ako Zemanov film, aj keď s ním nemá nič spoločné, iba ak tú kométu. Film sa knihou inšpiroval, niečo si z nej zobral, ale je o niečom úplne inom.
V knihe sa hlavný hrdina Hector Servadac so svojím ordonancom Benom Zufom zobudia na mieste, kde sa pomenila hviezdna mechanika. Potom zistia zmenu gravitácie a následne objavujú svoje okolie a jeho zmeny. Postupne nájdu ďalších zopár obyvateľov tohto sveta. Nasledujú ich rôzne teórie čo sa vlastne stalo, až nakoniec nájdu osamoteného profesora, ktorý im presne osvetlí ich neutešenú situáciu.
Ich život a dobrodružstvá sa končia snahou dostať znova na Zem. Či sa im to podarí si už prečítajte sami. Každopádne je to opäť dobrý román z pera pána Verneho.
4/5
Epizóda zo života na DSN. Quark a Odo sa dostanú pomocou Bekkirského zariadenia do časového posunu, v ktorom zistia, že DSN bola napadnutá a všetko zničené.
Celú knihu som mal pocit, že som to už kedysi zažil, tak neviem či to bolo sfilmované v niektorom diely seriálu, alebo sa to podobalo nejakej inej poviedke. Ale asi to prvé. Číta sa to dobre, dej plynie, občas je tu aj nejaký ten vtip a dôvtip, ale celkovo je to taká oddychová kniha. Neprekvapí, ani nejako moc nezaujme. Taký šedý priemer. Ale byť zase aspoň na chvíľu vo vesmíre Federácie bolo fajn.
2/5
Ďalšie skvelé detektívky so sudcom Ti Žen-tie. Dve knihy v jednej. Jedna z roku 1969 a druhá 1977. Vydalo ju nakladateľstvo Pravda v roku 1990.
Na príbehoch od Gulika je jedna vec čo mi najviac vadí, a to že zo začiatku každého príbehu je v tom hrozný chaos. Veľa osôb z tými čínskymi menami mi v hlave robí guláš a neviem presne čo sa zrazu rieši a s kým a o čom 😀 Veľa krát sa pristihnem, že skrátka čítam ďalej a neviem presne o čom a až časom sa to dozviem. Inak tie príbehy milujem. Je to skvelý vyprávač a sudca je charizmatická postava hodná nasledovania.
4/5
Už ma čaká iba jedna kniha v ságe Temná veža a k nej sa dostanem zhruba za mesiac a pol. Je to vyvrcholenie, na ktoré sa fakt teším. Sedem kníh. Zhruba 4200 strán textu.
3/5
Ďalší príbeh pána Tragáčika zaviedol do starého kaštieľa, ktorý po smrti majiteľa padol do rúk štátu. Pán Tomasz sa má postarať o invetarizáciu zbierky a má sa stať tamojším kustódom. On a jeho dvaja mladí podriadení sa teda pustia z nevôľou do práce. Tomasz nevie prečo dostal takúto úlohu, na ktorú sa moc nehodí, mladí zase remcú na Tomasza, lebo sa im zdá prísny a byrokratický. A potom začne v kaštieli strašiť :) Príbeh postupného odhalenia je napínavý až do samého konca.
Príjemné čítanie, žiadne záseky, alebo nuda a tak to má byť.
4/5
Poviedková kniha českých začínajúcich autorov a víťazov literárnej súťaže Vanili 2017. Poviedky sú premenlivej kvality. Kolísali od nečitateľnosti po maximálne zaujatie dejom. Nudný námet sa striedal so super nápadom. Niektoré som skrátka preskočil, lebo ma nebavili. A ktoré ma najviac zaujali?
Mensibia
Nesnesitelná těžkost bytí
Do skonání světa
Dušičkář
Anubis
Ostatné nuda, šeď.
3/5
Knihu som zo začiatku čítal, potom som už preskakoval a nakoniec iba preletel. Kniha pojednáva v podstate o textoch, ktoré sprevádzali mŕtvych do krajiny tieňov, na druhý breh. Zo začiatku boli tieto texty náhodné a roztrieštené, ale časom okolo 26. dynastie sa zjednotili a spísali do ucelenejšieho textu.
Texty boli tesané na rakvách, ryté do hrobiek, alebo písané na payrusoch. Sprevádzali mŕtveho a uľahčovali mu prechod na druhý svet.
1/5
Je to príbeh ženy, ktorá bola adoptovaná libanonským manželským párom, ktorý nemohol mať deti. Athenu, tak sa mladá žena prezíva, si adoptovali v rumunskom detskom domove. Dievča malo cigánsky pôvod, čo stálo za jej divokou povahou a možno aj snahou nájsť svoje korene a korene svojej duše.
Je to príbeh lásky, mágie a viery. Príbeh hľadania svojho miesta v živote. Príbeh o ľuďoch okolo nás.
Kniha je napísaná zaujímavým spôsobom. Je ako reportáž. Postavy z príbehu o Athene sa o nej vyjadrujú v jednotlivých kapitolách a postupne tým dej napreduje. Kniha má svoj začiatok a koniec, avšak príbeh naďalej pokračuje. Je to príbeh o nás.
4/5
Zo začiatku sa mi kniha zdala zaujímavá. Pojednáva o filozofii východu, o jóge, o mystike práce na sebe samom, o dosiahnutí nirvány v tomto živote a zbavení sa následkov karmických dopadov na dušu. Postupne som sa začal topiť v prívale sanskritských a latinských slov, kniha začala popisovať jednotlivé ásany a nakoniec jednotlivé čakry. Ale nie moc príjemným jazykom.
Koniec koncov nie je to úplne zlá kniha, ale vyžaduje znalosti, ktoré začiatočníka majú zjavne odradiť a to sa mi nepáči. Existuje mnoho iných zrozumitelnejším jazykom popísaných kníh, takže kto sa dáva na túto cestu, mal by voliť iné knihy. Pôsobila na mňa takým elitárskym dojmom.
2/5
Hlavný hrdina jedného dňa nájde v lese podivnú hubu, ktorá nie je zanesená v žiadnom hubárskom atlase. Odnesie ju do mykologického ústavu, aby sa na ňu pozrel odborník. Tým sa spustí lavína udalostí, ktoré smerujú zisteniu, že naďabil na vzácny Hríb tajomný, ktorý má rôzne účinky. Vždy je to podľa toho, ako je človek nastavený. Ani sa nenadeje a s huby sa stane fenomén celej republiky. Ako sa to celé skončí si už prečítajte.
Kniha sa dobre čítala, má to spád, stále sa niečo deje a zaujímavo to skončí. Príjemné čítanie.
4/5
Zbierka poviedok, ktorá je určená skôr pre deti a mládež. Sú to také ľahké príbehy jemne líznuté fantáziou. Alebo sú už staré na to, aby mnou silnejšie zamávali. Možno v roku 1960 pôsobili ako ťažké sci-fi, ale dnes... nie. Prečítal som knihu skoro celú. Poslednú najdlhšiu poviedku som už nedal. Nebavila ma, asi som už moc náročný. Ale pre tie decká, ideálne ako začať so sci-fi literatúrov.
2/5
Kniha je napísaná ako spoveď autora. Jeho príbeh začína v detstve a postupne sa prepracováva až k únosu mimozemšťanmi. Celý príbeh je trochu divný už len z jednej stránky. Nikdy sa autor nepýtal mimozemšťanov na podstatu bytia, prečo sme tu a kam ideme. Oni sú tu len opísaní ako naši stvoritelia a koniec. Autora povodia po planétach našej sústavy, chvíľu pobudne na ich planéte a nakoniec o vysadia tam kde ho naložili.
Na konci kniha ešte popisuje podobné príbehy iných ľudí a v skratke opíše ich príbehy. Zakončené je to popisom experimentu dialkového prenosu myšlienok, telepatie, a následne jej opisy z únosov. Celá kniha mi príde ako zbožščovanie mimozemšťanov a ich totálny vplyv na všetko čo sa na Zemi deje, aj pomocou danej telepatie.
Záver je taký, že mi to prišlo ako kopa výmyslov priemerného románopisca. Je to málo uveriteľné a keď sa na to pozrie človek z nadhľadu, tak je to šialenosť na entú.
2/5
Toto bol zatiaľ asi najmenej zaujímavý príbeh. Nejako ma nevedel pohltiť a donútiť čítať nonstop. Neustále som čítanie prerušoval a odbiehal k niečomu inému. Ale podarilo sa :)
Príbeh sa odohráva v okolí jazera kde mal panstvo Konrad von Haubitz a niekde tu skryl svoj poklad. Kvôli nemu sa tu zišli hľadači z Poľska aj Nemecka a do toho sa zapojil aj pán Tragáčik. Svoje panstvo pooznačoval Haubitz šachovnicovým reliéfom, ktorý bol aj na jeho erbe. Partia pána Tragáčika sa motá teda po okolí a pomáha hľadať tajomstvo ukryté za šachovnicami. Tento krát je v knihe minimum historických faktov, ide len o klasický "kriminálny" prípad. Možno aj preto ma to tak nevťahovalo do deja.
3/5
Na zadnej strane knihy sú superlatívy na knihu od takých osobností ako je Arthur C. Clarke alebo Isaac Asimov. Vždy som opatrný vo výbere kníh, kde sa takýmito slovami nešetrí. A táto kniha potvrdzuje pravidlo.
Myšlienok a kníh na večné téma zatratenia a spasenia je mnoho. Heinlein to chcel pojať zábavnou a vtipnou formou. No. A tu začína problém. Keď mám byť úprimný tak vtipná kniha vyzerá trochu inak. Neviem asi nemám zmysel pre humor, lebo knihy, čo sa snažia byť vtipné tak vtipné nie sú. Storočný starček, Fakír v skrini, Job... a môžme menovať ďalšie. Hneď od prvej či druhej stránky sršia humorom na všetky strany. Každá druhá veta musí niesť vtipnú pointu. Nie! S humorom je to ako so všetkým čoho je veľa. Treba ho dávkovať umiernene. Tam štipka, tu štipka. Vtipné sú knihy od Pratchetta. Iné vtipné knihy som zatiaľ nečítal. Iba trápne. Niečo ako americké komédie.
Ale späť ku knihe. Job je kniha kde je hlavný hrdina skúšaný koľko vydrží. Nevie kto ho testuje, prečo sa mu to deje, ale tuší, že je to skúška jeho viery a výdrže. Domnieva sa, že svet speje k druhému návratu Ježíša a Armagedonu. Prejde skúškami na Zemi, po Armagedone sa dostane do Neba a neskôr na svoje požiadanie aj do Pekla. Záver je taký, aký by ste čakali, žiadne prekvapenie. Autor tu "vtipne" filozofuje, občas sa v dialógoch stratíte, ale pár krát sa ozaj zasmejete. Pár. To je dva.
Zo začiatku to bolo ťažkopádne, potom to bolo zaujímavé, nasledovalo nudné, potom fascinujúce a prešlo to do Bože nech už to skončí. Verím, že Heilein, ešte som od neho moc kníh nečítal, toto splodil so zámerom dostať nejakú cenu. Inak si to neviem predstaviť. Je to ten typ knihy, ktorý má zaujať intelektuálnu časť čitateľstva, ale neviem... nie som cielovka, asi...
2/5
Kniha pútavým a jednoduchým štýlom sprevádza nováčika prvými krokmi v tradícii Zenu. Veľa isto dá aj pokročilému, alebo stále váhajúcemu adeptovi. Kniha človeku napovie a posunie ho. Rozčítal som ju pred 15. rokmi. Občas som sa k nej vrátil a pár stránok si prečítal. Medzi tým som ne/praktikoval Zen a išiel po svojej Ceste. Ale vždy som sa vrátil. Aj to je Zen. Vytrvalosť. Kniha mi aj po toľkých rokoch bola dobrým sprievodcom a radcom. Človek nie je tvor neomylný a hlavne nie vytrvalý. Mnoho krát odbočí zo svojej Cesty a zablúdi k pekným vyhliadkam popri Ceste, ale dôležité je sa znova vrátiť a pokračovať. To je Zen. Namaste priatelia.
5/5
Poviedková kniha od majstra fantastiky. Kniha obsahuje autorov predslov, v ktorom popisuje svoj život a jeho strasti, nasledovaný poviedkami a zakončený doslovom, v ktorom vysvetľuje a doplňuje svoje poviedky.
Mnoho poviedok je to naj, čo vo fantastike človek nájde. Tento autor, ktorý bol po dlhý čas svojho života nedocenený, nimi dokazuje pravý opak. Kvalita je neskutočná a na svoju dobu boli mnohé isto kontroverzné, alebo šokujúce. Autor píše o všetkom čo vo svete vidí a stretáva vo svojej dobe. Sú to poviedky, ktoré vás prinútia sa nad nimi zamyslieť. Niektoré vám v pamäti dlho neostanú, ale väčšina sa do nej vryje natrvalo.
5/5
Ďalšia kniha o mystike, ktorá neprináša nič nové, iba stokrát omielané téma, len s veľkým množstvom vaty okolo. Kniha vás akože prevedie postupným tréningom práce s mysľou a telom a urobí z vás, samozrejme, ak budete presne podľa knihy potupovať, mystikov prvého stupňa.
Zbierka ezoteriky, jógy, dychových a vizualizačných cvičení. Kto už na dané téma čítal nejakú literatúru, tak nepríde o nič, ak túto knihu vynechá. Ak by sa aj našiel človek, ktorý sa na túto cestu vydá, tak po prečítaní, si bude musieť načítať ďalšie knihy, aj napriek tomu, že kniha sľubuje, že po jej prečítaní ušetríte mnoho času na takejto činnosti. Ako som napísal, kniha vám otvorí mnoho dverí, ale keď budete chcieť izby za nimi riadne preskúmať, lebo obsah miestností je celkom zaujímavý, tak sa ďalšiemu štúdiu aj tak nevyhnete.
Ak by som túto knihu otvoril na začiatku mojej Cesty, tak by ma isto zaujala. Je to niečo ako kniha "Ovládanie mysle Silvovou metódou". Na začiatok vám otvorí vstupné dvere, ale ďalšie skúmanie je len a len na vás. Keď človek nemá majstra, ktorý by mu osvetlil mnohé otázky, musí si toho veľa naštudovať a potom na to zabudnúť ;-)
1/5
Opäť pokračovanie pištoľníkovej výpravy za Temnou vežou a opäť príbeh na cca 750 stranách. Ale tentoraz mi to ani neprišlo. Tak dobre sa to čítalo. Ako keby autor nabral druhý dych, ktorý pomaly strácal pri minulom diely. Dej plynie pomaly a zároveň rýchlo. Všetko sa to udeje v krátkom časovom horizonte, a že tam toho ozaj je!
Dej sa začína na ceste zo skleneného hradu z Oz. Na ceste ich vyhľadajú zúfalí farmári z Cally Brin Sturgis. Pravidelne, každých cca 25 rokov, na ich dedinu útočia vlky z Hromu a berú si po jednom dieťati z dvojčiat, ktoré sa v tejto oblasti tak hojne ženám rodia. Pištoľník a jeho ka-tet sa im rozhodnú pomôcť. Popri tom sa snažia zabezpečiť cez todash kúpu pozemku s ružou v New Yorku.
Zápletka divoká a jazda ešte divokejšia. Na konci som knihu čítal jedným dychom a obracal stránku za stránkou. Vyvrcholenie bolo emotívne a brutálne. A na koniec ostala len chuť rozčítať hneď a zaraz ďalší diel.
5/5
Ďalší príbeh, ďalšie Spisy X, agentov Muldera a Scullyovej. Ach jaj to skloňovanie 😀 no nevadí ideme ďalej. Príbeh sa odohráva prevažne v Tellerovom stredisku pre jadrový výskum a na Tichomorskom atole Enika. Ako už názov predpovedá jedná sa o skúšky jadrového výbuchu. Okolo vývoja novej ničivej verzie atómovej hlavice sa začnú vyskytovať nejasné úmrtia ľudí, ktorí sa podielajú na jeho príprave. Avšak časom aj také, ktoré s ním na prvý pohľad nesúvisia. Kompletný obraz je už na agentoch FBI, aby si poskladali úlomky a dali tomu nejakú uveriteľnú, aj keď v prípade Muldera je to extrémne slovo, podobu.
Kniha sa číta veľmi dobre. Je to svižné, dej nespomaľujú zbytočné opisy, len také tie potrebné na priblíženie situácie. Mulder je ako vždy vtipný a jeho poznámky osviežujú priebežne knihu. Scullyová je opäť vecná a typický vedec. A potom je tam Medveď Dooley, vedec, kde som si hneď priradil podobu geológa z TBBT 😁
