Doktor Louis Creed dostane nové zamestnanie a presťahuje sa s rodinou zo zadymeného Chicaga do idylického vidieckeho mesta Ludlow v Maine. Starý, ale pohodlný dom poskytuje dostatočný priestor na to, aby sa v ňom rodina cítila dobre a deti vyrastali v bezpečí uprostred mainskej prírody. Začiatok nového života sa však zdá až priveľmi dobrý na to, aby bol skutočný. Napriek navonok pokojnej atmosfére je v Ludlowe čosi temné a nebezpečné. Nákladné autá na ceste priamo pred Creedovým krásnym starým domom jazdia akosi prirýchlo. Dôkazom toho je provizórny cintorín v neďalekom lese, kde celé generácie detí pochovávajú svojich zvieracích miláčikov. Smutné miesto, ale bezpečné. Celkom isto bezpečné. Nie také, čo vám preniká do snov, budí vás a vy sa od strachu a zlej predtuchy potíte... Louis zachytáva rozličné varovania. Niektoré sú celkom reálne, iné akoby z hlbín jeho vlastných nočných mor. Podľa nich by nemal prekročiť hranice tohto malého cintorína, hoci ho láka zvodnými sľubmi a bezbožnými pokušeniami. Skrýva sa tam desivá pravda – omnoho desivejšia než smrť sama a oveľa mocnejšia. Louis prichádza na to, že niekedy je lepšie byť mŕtvy...
Kniha je trochu ťažkopádna, lebo autor sa tu dosť opúšťa v dlhých opisoch a teda vaty je tu požehnane. Mám rád Kingov štýl, ale túto knihu som mal problém dočítať, aj som si musel dať rok pauzu, aby ma začala znova baviť.
3/5













toť otázka. Každopádne by som ju ako prvotinu od Kinga nikomu neodporučil.
Knihu som začal čítať, ako inak, bez toho aby som vedel do čoho idem. Hneď na začiatku mi začali byť postavy akési povedomé a ich minulosť akási známa. Z knihy sa nakoniec vykľulo pokračovanie Žiarenia. Áno toho, čo sfilmoval Kubrick.



