Stephen King - Cyntoryn zvieratiek

Doktor Louis Creed dostane nové zamestnanie a presťahuje sa s rodinou zo zadymeného Chicaga do idylického vidieckeho mesta Ludlow v Maine. Starý, ale pohodlný dom poskytuje dostatočný priestor na to, aby sa v ňom rodina cítila dobre a deti vyrastali v bezpečí uprostred mainskej prírody. Začiatok nového života sa však zdá až priveľmi dobrý na to, aby bol skutočný. Napriek navonok pokojnej atmosfére je v Ludlowe čosi temné a nebezpečné. Nákladné autá na ceste priamo pred Creedovým krásnym starým domom jazdia akosi prirýchlo. Dôkazom toho je provizórny cintorín v neďalekom lese, kde celé generácie detí pochovávajú svojich zvieracích miláčikov. Smutné miesto, ale bezpečné. Celkom isto bezpečné. Nie také, čo vám preniká do snov, budí vás a vy sa od strachu a zlej predtuchy potíte... Louis zachytáva rozličné varovania. Niektoré sú celkom reálne, iné akoby z hlbín jeho vlastných nočných mor. Podľa nich by nemal prekročiť hranice tohto malého cintorína, hoci ho láka zvodnými sľubmi a bezbožnými pokušeniami. Skrýva sa tam desivá pravda – omnoho desivejšia než smrť sama a oveľa mocnejšia. Louis prichádza na to, že niekedy je lepšie byť mŕtvy...

Kniha je trochu ťažkopádna, lebo autor sa tu dosť opúšťa v dlhých opisoch a teda vaty je tu požehnane. Mám rád Kingov štýl, ale túto knihu som mal problém dočítať, aj som si musel dať rok pauzu, aby ma začala znova baviť. 

3/5

Jozef Karika - Pád

 Počas poloprázdneho nočného letu z Edinburghu do Bratislavy si k čerstvým snúbencom prisadne mladík s temným tajomstvom. Vyrozpráva im desivý príbeh a prezradí niečo, kvôli čomu sa let zmení na nočnú moru plnú čírej hrôzy… 

Tentoraz sa autor inšpiroval nočnou spánkovou paralýzou a v nej videním záhadnej postavy tieňového cudzinca v klobúku. Kniha je napísaná z pohľadu troch osôb. Ako je klasikou dej plynie svižne, dobre sa to číta a zhltnete to ako jednohubku. 

4/5

Jozef Karika - Hlbina

 Tentoraz na Kariku dosť hrubá kniha 457 strán. Dej od začiatku perfektne napísaný, plynie bez nejakých zastávok, prestávok, nabušený udalosťami. Napätie sa stupňuje ako postupuje vyšetrovanie a človek je zvedavý ako to dopadne. Keď sa dej priblíži do finále tak prichádza pomalé tušenie pohromy. Žiaľ nasleduje 50 stranová halucinácia ako vrchol celej knihy. Pripomína béčkové horory. Čakal som o dosť jemnejší záver, ktorý by sa aj ku knihe viac hodil, dostal som nálož takú, že som ju nerozdýchal. Dosť ma to sklamalo. Ale pritom som stále z knihy nadšený, lebo 400 strán bolo super, až na ten záver.

4/5

Stephen Jones - Kniha hrůzy

Antológia hororových poviedok kde najlepšie sú prvé tri a ostatných jedenásť je nuda niekedy až taká, že nečitateľná. Viac niet čo dodať. Prečítané, občas preskakované. Nič moc.

1/5

Jozef Karika - Smäd

 Kniha (ne)priamo nadväzuje na Hlad. Dopĺňa ho a ďalej rozvíja. Obsahuje poviedky: Spinkaj, Teufelsloch a Smäd. Hodnotiť samotné poviedky nemá moc zmysel, lebo knihy fungujú iba ako celok. Autor síce tvrdí v knihe, že ich písal samostatne a až následne zistil ich prepojenie, ale nechce sa mi tomu veriť. Moc sú prepojené a dokonca úzko späté. Pripravte sa na nechutenstvá, podivnosti, hrôzostrašné okamihy a filozofovanie. Všetko to, čo mám u Kariku radi. Skvelé práca.

4/5

Jozef Karika - Hlad

 Tentoraz sa pán autor pustil do poviedok. A musím skonštatovať, že sa mu to celkom podarilo. Poviedky sú hrôzostrašné, držia napätie a niektoré majú aj prekvapivý koniec. Ako obvykle sa to dobre číta, alebo konzumuje? Hlad je totiž ústrednou myšlienkou všetkých poviedok. Hlad je to, čo nás všetkých poháňa dopredu. Či už je to hlad po vedomostiach, zážitkoch alebo len prízemnom, ale dôležitom jedle. 

Kniha obsahuje päť poviedok: Hlad, Samota, Hmlisko, Výlet a Biele diery. 

4/5

Clive Barker - Čtvrtá Kniha Krve

 Kniha má asi dvesto strán a je v nej päť poviedok. Jedna lepšia ako druhá a majster hororu tu ukazuje svoje umenie fantázie. Prvá poviedka je o slobode, ktorú si časť tela zoberie do vlastných rúk, druhá o tom, že nemáte brať to čo vám nepatrí, tretia je miestach, ktoré majú svoje kúzlo okamžiku, štvrtá o monumentálnosti ľudskej túžby po poznaní zmyslu života a záverečná piata o tom, ako sa pokusy občas vymknú kontrole. 

Barkerov štýl je príjemný na čítanie a obrazy sa vám poľahky tvoria pred očami. A verte mi, sú to veľmi divoké scény a vlhké.

4/5

Bram Stoker - Súmrak dňa

 Zbierka poviedok od slávneho autora Draculu. Dej príbehov sa odohráva v snovej súmračnej krajine. Sú to príbehy skôr pre deti, ale svoje si tam nájdu i dospelí. A hlavne sú to strašidelné príbehy so záverečným ponaučením. Takže nás majú niečo naučiť. Hlavne ako sa správať jeden k druhému, a ako žiť dobrý život. Aj keď za rohom číha Smrť a Cesta vedie močarinami zahalenými hmlou a sírnatými výparmi.

V porovnaní s Draculom o dosť vyprávačsky slabšie, aj s ohľadom na detského čitateľa, autor sa dosť často zbytočne opakoval a rozpisoval, aj keď to išlo spraviť kratšie a výstižnejšie. Skrátka text na jednu stranu máte zrazu na 3 či 4 stranách. Trochu únavné, ale áno, dá sa to preskočiť.

3/5

Jozef Karika - Smršť

Aktuálne posledná kniha od slovenského spisovateľa Jozefa Kariku je opäť tajomná a temná. Znova sa dostávame do oblasti povier a mýtov. Tentoraz sa zameral na veternicu, po česky větrnici. Na poľskej strane Tatier majú také mýty o halnom vetre. Je to vietor, pri ktorom keď duje, ľudia chytajú akýsi amok, pomätenie zmyslov. V tom období je veľa samovrážd, násilia a nevraživosti medzi ľuďmi. 

A s týmto javom sa stretne aj náš hlavný hrdina, ktorý do svojho dobrodružstva zatiahne aj kamarátku z detstva a jej manžela. Začne to nájdením pohodenej kamery z auta na odpočívadle. Keď si doma pozrie záznam, nemý, niečo sa mu nezdá a požiada o konzultáciu Ninu a tým roztočí koleso udalostí.

Kniha sa číta veľmi dobre, rýchlo. Nie sú tam nejaké veľké opisy, rovno dej a dialógy. Príbeh plynie bez nejakých zásekov až k svojmu záveru. Autor si neodpustil nejaké to filozofovanie, ale nie je to na škodu. Myslím, že každý by sa nad tým mal trochu zamyslieť. Trochu metafyziky neuškodí, nad svojím bytím sa treba zamýšľať a rozoberať ho. Veď nie sme len nejaké bábky v matrixe... či?

4/5

Clive Barker's Undying

horrorová FPS o starom prekliatí jednej rodiny.

Hra ma pohltila ako dejom, aj keď nie je bohvieakým, tak hlavne atmosférou. Nie žeby tu boli nejaké veľké ľakačky, ale hudba v niektorých častiach bola veľmi podmanivá a skvelo podfarbovala dianie. Celá hra mala spád, akurát som sa u niektorých koncových bossoch na chvíľu zasekol, ale to tak má byť. Najviac sa mi páčilo, že na každého platila iná taktika a to kľudne aj zbraňou, čo máte od začiatku. Nebolo to klasické upgradeovanie arzenálu. Museli ste skúšať ako na toho či toho zaútočiť a čím. Poprípade akou kombináciou zbraní a kúziel.
Spracovanie zodpovedá dobe, v ktorej bola hra pustená na trh. Nemám čo dodať. Nejaké závažné chyby v engine som nenašiel. Možno skôr chyba UI postáv, kedy stačilo nájsť správne postavenie, tzv mŕtvy bod a boli ste pred neprieteľom neviditeľný a mohli páliť ostošesť.
Hra mi vydržala niekoľko týždňov večerného hrania. Som dosť dôsledný v preskúmavaní herného sveta, tak to berte s rezervou. Rýchlici to prejdú oveľa skôr.

Herná mašina: ASUS X75VC
6/10

14. júna 2014