Počas poloprázdneho nočného letu z Edinburghu do Bratislavy si k čerstvým snúbencom prisadne mladík s temným tajomstvom. Vyrozpráva im desivý príbeh a prezradí niečo, kvôli čomu sa let zmení na nočnú moru plnú čírej hrôzy…
Tentoraz sa autor inšpiroval nočnou spánkovou paralýzou a v nej videním záhadnej postavy tieňového cudzinca v klobúku. Kniha je napísaná z pohľadu troch osôb. Ako je klasikou dej plynie svižne, dobre sa to číta a zhltnete to ako jednohubku.
4/5
Tentoraz na Kariku dosť hrubá kniha 457 strán. Dej od začiatku perfektne napísaný, plynie bez nejakých zastávok, prestávok, nabušený udalosťami. Napätie sa stupňuje ako postupuje vyšetrovanie a človek je zvedavý ako to dopadne. Keď sa dej priblíži do finále tak prichádza pomalé tušenie pohromy. Žiaľ nasleduje 50 stranová halucinácia ako vrchol celej knihy. Pripomína béčkové horory. Čakal som o dosť jemnejší záver, ktorý by sa aj ku knihe viac hodil, dostal som nálož takú, že som ju nerozdýchal. Dosť ma to sklamalo. Ale pritom som stále z knihy nadšený, lebo 400 strán bolo super, až na ten záver.
4/5
Kniha (ne)priamo nadväzuje na Hlad. Dopĺňa ho a ďalej rozvíja. Obsahuje poviedky: Spinkaj, Teufelsloch a Smäd. Hodnotiť samotné poviedky nemá moc zmysel, lebo knihy fungujú iba ako celok. Autor síce tvrdí v knihe, že ich písal samostatne a až následne zistil ich prepojenie, ale nechce sa mi tomu veriť. Moc sú prepojené a dokonca úzko späté. Pripravte sa na nechutenstvá, podivnosti, hrôzostrašné okamihy a filozofovanie. Všetko to, čo mám u Kariku radi. Skvelé práca.
4/5
Tentoraz sa pán autor pustil do poviedok. A musím skonštatovať, že sa mu to celkom podarilo. Poviedky sú hrôzostrašné, držia napätie a niektoré majú aj prekvapivý koniec. Ako obvykle sa to dobre číta, alebo konzumuje? Hlad je totiž ústrednou myšlienkou všetkých poviedok. Hlad je to, čo nás všetkých poháňa dopredu. Či už je to hlad po vedomostiach, zážitkoch alebo len prízemnom, ale dôležitom jedle.
Kniha obsahuje päť poviedok: Hlad, Samota, Hmlisko, Výlet a Biele diery.
4/5
Aktuálne posledná kniha od slovenského spisovateľa Jozefa Kariku je opäť tajomná a temná. Znova sa dostávame do oblasti povier a mýtov. Tentoraz sa zameral na veternicu, po česky větrnici. Na poľskej strane Tatier majú také mýty o halnom vetre. Je to vietor, pri ktorom keď duje, ľudia chytajú akýsi amok, pomätenie zmyslov. V tom období je veľa samovrážd, násilia a nevraživosti medzi ľuďmi.
A s týmto javom sa stretne aj náš hlavný hrdina, ktorý do svojho dobrodružstva zatiahne aj kamarátku z detstva a jej manžela. Začne to nájdením pohodenej kamery z auta na odpočívadle. Keď si doma pozrie záznam, nemý, niečo sa mu nezdá a požiada o konzultáciu Ninu a tým roztočí koleso udalostí.
Kniha sa číta veľmi dobre, rýchlo. Nie sú tam nejaké veľké opisy, rovno dej a dialógy. Príbeh plynie bez nejakých zásekov až k svojmu záveru. Autor si neodpustil nejaké to filozofovanie, ale nie je to na škodu. Myslím, že každý by sa nad tým mal trochu zamyslieť. Trochu metafyziky neuškodí, nad svojím bytím sa treba zamýšľať a rozoberať ho. Veď nie sme len nejaké bábky v matrixe... či?
4/5
Len aby si človek utvoril predstavu o teréne, v ktorom sa bude pohybovať.
Ďalšia kniha od vynikajúceho Kariku. Skvelo píše aj o obyčajných banalitách dňa, pomocou ktorých sa prepracováva hlbšie a hlbšie do charakteru postáv a deja. Tentoraz sa prenesieme v príbehu pod naše veľhory Tatry, kde sa odohráva starobylý príbeh zla. Zla, ktoré bolo kedysi vyvolané a je stále hladné. V okolí rodiska hlavnej postavy miznú deti a polícia si nevie rady ako ďalej. Média tiež moc nepomáhajú. Nikto z nich ani len netuší čo, alebo kto za únosmi je. A radšej nech to ani nezistia. Asi by to neuniesli.
od konca novembra do začiatku marca, je tam vraj najkrajšie.
