Aktuálne posledná kniha od slovenského spisovateľa Jozefa Kariku je opäť tajomná a temná. Znova sa dostávame do oblasti povier a mýtov. Tentoraz sa zameral na veternicu, po česky větrnici. Na poľskej strane Tatier majú také mýty o halnom vetre. Je to vietor, pri ktorom keď duje, ľudia chytajú akýsi amok, pomätenie zmyslov. V tom období je veľa samovrážd, násilia a nevraživosti medzi ľuďmi.
A s týmto javom sa stretne aj náš hlavný hrdina, ktorý do svojho dobrodružstva zatiahne aj kamarátku z detstva a jej manžela. Začne to nájdením pohodenej kamery z auta na odpočívadle. Keď si doma pozrie záznam, nemý, niečo sa mu nezdá a požiada o konzultáciu Ninu a tým roztočí koleso udalostí.
Kniha sa číta veľmi dobre, rýchlo. Nie sú tam nejaké veľké opisy, rovno dej a dialógy. Príbeh plynie bez nejakých zásekov až k svojmu záveru. Autor si neodpustil nejaké to filozofovanie, ale nie je to na škodu. Myslím, že každý by sa nad tým mal trochu zamyslieť. Trochu metafyziky neuškodí, nad svojím bytím sa treba zamýšľať a rozoberať ho. Veď nie sme len nejaké bábky v matrixe... či?
4/5
