pondelok 29. novembra 2021

Lee Gentry - Noc dvojího úplňku

Na pokračovanie knihy Poslové Rámových světú som sa celkom tešil, lebo záver bol parádny. Kniha však už taká záživná nebola. Autor sa tu opäť dosť opúšťal ako v tretej knihe pôvodnej série o Rámovy, kde nekonečné opisy deja, zbytočne moc detailov zo života, opisy emočných a myšlienkových pochodov postáv človeka ubíjali a postupne nútili preskakovať celé tie pasáže popísané po mnohých stranách bez toho, aby človeku niečo uniklo. To sa to znásobilo ešte tým, že sa opisoval predošlý dej znova a znova. Úmorné. 

Príbeh pokračuje na ďalšej planéte s dvoma mesiacmi, na ktorú ich stužky doviezli. Tu si založili osady a žili po mnoho rokov, pokiaľ nedospeli do bodu dvojitého splnu mesiacov, kedy sa malo niečo strašné stať. Beatrice bola vo forme stužky, alebo naopak :) , varovať Johanna a ten mal ostatných presvedčiť a zachrániť. Čo sa mu podarilo iba čiastočne. Následne za ďalších niekoľko rokov sa situácia opakovala a postupne čas bežal a Johann stárol. 

Záver sa odohráva v Uzli z pôvodnej série, kde s Máriou, posledným potomkom Johanna a Beatrice a celej partie komunikuje Orol, humanoidný robot a zavedie Máriu k lodi Stužiek, kde sa dozvie svoju históriu a ako sa dostala tam kde je.

Kniha o 366 stranách, mohla mať 200 strán, ale nabitých zaujímavým dejom. Takto to bolo hrozne rozťahané... no, možno ako dievčenský sci-fi román by sa to uživilo. Mňa to moc nebavilo a čítal som to len preto, aby som sa dozvedel koniec celej ságy aj s touto malou odbočkou v podobe dvoch kníh.

2/5



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára