Záverečný diel série o monolitoch bolo opäť divoké čítanie. Najskôr zaujímavo začalo, aby vzápätí vbehlo do totálnej nudy popisujúcej na x stranách svet a technológie budúcnosti, nasledované opakovaním udalostí z predchádzajúcich kníh a zakončené zaujímavým príbehom, ale s nudným koncom. Takto som sa v podstate tri pätiny knihy dosť nudil.
Technológie sa dajú popísať aj ľahšie. Ďalším nudným faktorom boli vnútorné dialógy hlavnej postavy. Nuda na entú.
Pritom hlavný príbeh bol dobrý, ale akcie a pútavých dialógov poskrovne.
Dej: Zamrznutého Poola objaví posádka Goliatha a dopraví ho na Zem. Teda skôr na orbitu, ktorú tvorí obrovský prstenec, ešte nedokončený, obopínajúci Zem. So Zemou je spojený výťahmi. Tu sa Pool aklimatizuje a stretáva s aktuálnou technológiou. Následne ide na Ganymede kde sa vo výsadkovom člne Falcon dostáva na Europu, kde sa chce stretnúť s Bowmanom. Ten je už trochu skrížený s Halom. Po stretnutí a návrate na Ganymed dostáva Pool varovanie od Bowmana, že bytosti ktoré stvorili monolity nie sú spokojné s vývojom ľudstva a chystá sa náprava. Ľudstvo mobilizuje svoje najlepšie mozgy a zosnová plán ako monolit zničiť pomocou vírusov. To sa im následne podarí a odložia tým svoj stret s bytosťami, ktoré ich stvorili o ďalších 960 rokov. Takže majú čas sa na stret pripraviť.
Toto bol záver Vesmírnych odyseí. Čakal som niečo pompéznejšie, ako v prípade Rámy, ale budiž. Celkovo ma táto séria dosť sklamala. Asi som príliš očakával.
2/5
blog o knihomolstve, hráčskej mánii a občas len tak o ničom. Prosíte si čaj?
Zobrazujú sa príspevky s označením monolit. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením monolit. Zobraziť všetky príspevky
nedeľa 10. mája 2020
piatok 27. marca 2020
Arthur C. Clarke - 2061: Tretia vesmírna odysea
Tretia časť bola trochu menej epická ako predošlé dve. Veľa postáv, dve dejstvá. Hlavná postava sa vydáva na expedíciu na halleyho kométu, kde ich dostihne správa, že na zakázanom mesiaci Luciferu (bývalý Jupiter) Europe, stroskotala zásobovacia loď. Tým sa menia ich plány, pretože sú jedinou rýchlou loďou Zeme, ktorá to zvládne vyriešiť.
3/5
3/5
sobota 4. januára 2020
Arthur C. Clarke - 2010: Druhá vesmírna odysea
Druhý diel príbehu o čiernom monolite bol zaujímavejší na čítanie nielen preto, lebo som ho videl v tv len raz, ale aj preto, že záver bol viac zrozumiteľnejší ako v prvom dieli. Začiatok knihy bol zase razťahaný, človek sa musel tradične zoznámiť s postavami, nejaká tá omáčka okolo a potom šupho do deja a všetko sa roztočilo a letelo do neznáma.
Dej sa točí okolo záchrany lode Discovery a dát v jej palubnom počítači, ktorú zanechali kozmonauti opustenú na obežnej dráhe Io, mesiaca Jupitera. Cieľom číslo dva, ale v podstate hlavným cieľom, je však čierny monolit pri Jupiteri. Zaujímavosťou je, že v prvom dieli sa dej odohráva pri Saturnovom mesiaci, avšak v druhej knihe je dej presunutý k Jupiteru, ako to bolo vo filme a nie v knihe. Ale pokiaľ človek videl aj film, nie je to moc mätúce.
Finále je, ako som písal vyššie, prehľadne napísané, nie ako v jednotke. Autor upustil od psychedelických popisov scén, toľko populárnych v 60. a 70. rokoch a zvolil klasický záver knihy. Avšak nemožno napísať, žeby bol o niečo ukrátený, alebo slabší. Záver je pompézny, prekvapivý a plný očakávaní, ako to bude ďalej pokračovať. Skrátka super :)
4/5
Dej sa točí okolo záchrany lode Discovery a dát v jej palubnom počítači, ktorú zanechali kozmonauti opustenú na obežnej dráhe Io, mesiaca Jupitera. Cieľom číslo dva, ale v podstate hlavným cieľom, je však čierny monolit pri Jupiteri. Zaujímavosťou je, že v prvom dieli sa dej odohráva pri Saturnovom mesiaci, avšak v druhej knihe je dej presunutý k Jupiteru, ako to bolo vo filme a nie v knihe. Ale pokiaľ človek videl aj film, nie je to moc mätúce.
Finále je, ako som písal vyššie, prehľadne napísané, nie ako v jednotke. Autor upustil od psychedelických popisov scén, toľko populárnych v 60. a 70. rokoch a zvolil klasický záver knihy. Avšak nemožno napísať, žeby bol o niečo ukrátený, alebo slabší. Záver je pompézny, prekvapivý a plný očakávaní, ako to bude ďalej pokračovať. Skrátka super :)
4/5
sobota 7. decembra 2019
Arthur C. Clarke - 2001: Vesmírna odysea
Mám taký dojem, že som túto knihu ako teenager už čítal. Ale môže sa mi to kľudne mýliť aj s filmom. Keďže som knihu čítal s takýmto odstupom od filmu, tak film sa mi javí ako dosť verná podoba knihy. Pán Kubrick odviedol dobrú prácu.
Asi to aj tak už všetci poznáte, ale len pre poriadok. Našu planétu v ďalekej minulosti, keď sme ešte boli len zberači, navštívili mimozemšťania a zanechali tu monolity. Čierne ako temná hmota vesmírna. Tie pracovali pomaly, ale isto. Pretvárali myslenie primátov a napomohli k ich vývoju v zložitejšie organizmy, schopné analytického myslenia. Strih a sme v súčastnosti na mesiaci, kde ľudia vykopali podobný monolit. Po strete so slnečným žiarením vydá jeden veľký signál a ľudia pátrajú, prečo a akým smerom bol vyslaný. Cieľ je Saturn.
Týmto smerom vyšlú raketu a to už je príbeh knihy, ktorý je zakončený ozaj veľkolepo a nie som si istý, že som ho vôbec pochopil. Ale to bol vlastne dôvod prečo som znova čítal jednotku. Mám už aj pokračovania a na tie sa chystám, nech to mám komplet ucelené a za sebou.
4/5
Asi to aj tak už všetci poznáte, ale len pre poriadok. Našu planétu v ďalekej minulosti, keď sme ešte boli len zberači, navštívili mimozemšťania a zanechali tu monolity. Čierne ako temná hmota vesmírna. Tie pracovali pomaly, ale isto. Pretvárali myslenie primátov a napomohli k ich vývoju v zložitejšie organizmy, schopné analytického myslenia. Strih a sme v súčastnosti na mesiaci, kde ľudia vykopali podobný monolit. Po strete so slnečným žiarením vydá jeden veľký signál a ľudia pátrajú, prečo a akým smerom bol vyslaný. Cieľ je Saturn.
Týmto smerom vyšlú raketu a to už je príbeh knihy, ktorý je zakončený ozaj veľkolepo a nie som si istý, že som ho vôbec pochopil. Ale to bol vlastne dôvod prečo som znova čítal jednotku. Mám už aj pokračovania a na tie sa chystám, nech to mám komplet ucelené a za sebou.
4/5
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)



