Fantastický príbeh o príprave a následnej ceste na Mesiac. Kniha je rozdelená na dve časti, kde v prvej sa rozoberá samotná príprava a možnosti cesty na Mesiac a v druhej už samotná cesta a návrat. Ako je Verneho zvykom je kniha zaplnená mnohými opismi udalostí, materiálov a postupov, ako cestu zabezpečiť. Najskôr prišiel na radu spôsob, akým odpáliť strelu, potom strelu s posádkou. Keď sa im to podarilo a strelu vypustili, v druhej časti sa dozvieme ako cestu prežívali obyvatelia strely. Problémom sa stal už samotný výpočet strely, alebo meteor, ktorý streli, lebo strela bola mierne odklonená. Takže nemierili na Mesiac, ale do priestoru mimo neho. Našťastie všetko dobre dopadlo a Mesiac ich zachytil svojou príťažlivosťou a po parabolickej linke sa vrátili na smer k Zemi. Naši hrdinovia všetko zdárne prežili.
Najviac sa mi páčilo, ako si Verne Mesiac predstavoval. Krátery neboli miesta dopadov kozmických telies, ale vyhasnuté sopky. Obyvateľstvo na Mesiaci už vymrelo, ale zanechalo po sebe stopy, takže Mesiac je už mŕtva planéta. Áno planéta, vtedy bol Mesiac planétou.
Na konci knihy je doslov. Neviem či to bolo potrebné, ale podľa súdruhov vtedajšej doby áno, lebo bolo treba vyzdvihnúť pokrok sovietskeho vedného oboru a výsledkov vtedy dosiahnutých. Samozrejme bolo treba spomenúť slávny Sputnik. Čitateľ by sa bez toho isto zaobišiel, ale možno z pohľadu tej doby, rok 1960, to bolo zaujímavé. Dnes je to už len úsmevné.
V určitých pasážach ma z nadbytočných opisných slov zachraňoval môj mozog, ktorý pravidelne vypínal vnímanie a rozmýšľal nad niečím úplne iným. Týmto mu ďakujem.
3/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára