Nemám rád príbehy, v ktorých sa ubližuje ľuďom, hrá sa na ich nervy ako na husle a terorizuje sa nabližšie okolie. Napriek tomu som sa začítal do tejto knihy a pohltila ma ako fujavica v príbehu. V príbehu o odpočívadle pri ceste, šiestich ľuďoch a snehovej kalamite, ktorá ich odrezala od sveta a dala násilím dokopy.
Darby ide na Vianočne sviatky domov za chorou matkou na smrteľnej posteli. Nebola dobrou dcérou a toto je istá forma pokánia, zmierenia. Snehová fujavica ju však donúti cestu prerušiť a zastaviť sa na odpočívadle, kde už je zopár ľudí. Vďaka počasiu niet mobilného signálu a oni sú dokonale izolovaní od sveta. Snaží sa nájsť v okolí nejaký, aspoň aký taký signál, nájde však iné. A tu sa začína nervy drásajúca dráma so zamotaným koncom.
Niečo sa dalo tipovať, niečo bolo prekvapením a toho bolo viac. Našťastie. Jedná sa totiž o také klišé už miliónkrát omieľané, že som sa toho ozaj obával, ale bol som nakoniec milo prekvapený, ako ma príbeh dokázal strnúť.
5/5
.png)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára