Túto knihu som kedysi už čítal. A kedysi je tak 30 rokov dozadu, keď v roku 1990 u nás vyšla. Vôbec som si nepamätal dej a bola pre mňa novinkou. Zaujímavé je, že vtedy, ako si matne spomínam, ma moc neoslovila. Napriek tomu ako som ju teraz postupne čítal, som prichádzal na to, ako moc ma ovplyvnila. Obsahuje kopec myšlienok, ktoré som prevzal do svojho života. Je to celé zvláštne, ako nás môže kniha, ktorú si ani nepamätáme tak ovplyvniť.
Dej sa odohráva v Kolumbii kde sú riaditeľ Marczak a Tomasz na nejakom sympóziu a príde tam k lúpeži v Múzeu zlata. A akoby to inak mohlo byť, pán Tragáčik dostane za úlohu tomu prísť na koreň a zlodejov aj s pamiatkami vypátrať. Nápomocná je mu ako inak skvelá pomocníčka, ktorá ovláda veľa jazykov a dokonca svahilčinu a jazyk papiamento 😀 a je veľkou fanúšičkou ufológie. Časom narazí Tomasz na človeka, ktorý o sebe tvrdí, že je človekom z budúcnosti a má tu za úlohu nájsť stratený artefakt. Samozrejme sa nachádza medzi ulúpenými predmetmi z múzea. A tak začína dobrodružstvo v karibiku. Na začiaku je trochu histórie a potom už len akcia až do samého konca.
Neviem prečo sa mi to kedysi nepáčilo. Teraz ma kniha celkom pohltila a bavila.
4/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára