cesta dvadsiata

Dnes bol úplne skvelý deň. Po včerajšom zlom a nervnom dni to bola celkom zmena a úľava. Hneď od rána sa mi všetko darilo, ľudia boli milí, a ktorí neboli, tak som bol milý aspoň ja na nich. Taký slniečkový deň. V poštovej schránke ma doma čakalo nové číslo herného časáku Level, čo deň zase o kúsok vylepšilo.

Tak som rozmýšľal, či to moje včerajšie zlo nespôsobilo sobotno večerné pitie. Pil som pivo a nejaké tie poldecáky a vôbec mi to nechutilo. Pil som to s odporom. Vôbec som sa necítil v pohode. To viete, keď už začnete niečo piť, meniť to za iný druh nie je moc vhodné. Miešanie. Celé zle. Potom som ešte dobrovolne nasilu musel ísť do ďalšieho baru na zakončovačku. No celá sobota bola čo sa týkalo pitia zlo. Ale aspoň som vyskúšal a viem. Vrátim sa ja k svojmu vínku, to má aspoň príjemnú chuť a tých chutí je neúrekom na skúšanie. 

V nedeľu ráno aj to vstávanie bolo zlé a celé poobedie som sa dobre necítil a aj hlava ma bolela ako koňa. Čo pravdepodobne vyústilo do večerných problémov (viz. včerajší príspevok).

A teraz si sedím pekne s čajom za kompom, píšem tieto riadky a je mi fajn. Akurát sa chystám na čítanie knihy Kurupira - zlověstné tajemství.

Múdro: Chvíľu je zle, chvíľu dobre, celý život ako na húpačke. A preto nezúfajte a šťastie naďalej hľadajte.

cesta piata

Sú dni, keď je počasie proti vám. Môžte sa aj na hlavu postaviť, skrátka sa nerozbehnete ani za nič. Akoby ste mali mentálny blok, čo vám bráni niečo rozumné podniknúť. 

A to je práve čas na drobné radosti. Keď už sa nedá plávať proti prúdu, tak si treba tú melanchóliu vychutnať do dna. Vytiahol som novú knihu na čítanie. Kurupira - je to cestopis k stolovej hore na pomedzí Brazílie a Venezuely. Tajomstavmi a mýtmi opradený skalný masív uprostred džungle. Nikdy som cestopis nečítal, tak som zvedavý ako ma to chytí. 

Ďalšou fázou bolo načatie horkej 70% čokolády z južnej ameriky. Aké náhodné spojenie, až teraz som si to všimol. Je to znamenie, že tú knihu som si vybral na čítanie v správny čas, to ma teší. Milujem drobné znamenia osudu. Pekne vás vedú životom, keď si ich začnete všímať.
A k čokoláde samozrejme patrí káva. S kávou sa mi určite podarí aspoň navečer trochu pookriať.

Heslo melancholického dňa je: robte si drobné radosti, pohladia trápenú dušu.