cesta dvadsiatadruhá

Koniec minulého týždňa bol dosť krutý. Hlavne asi pre moje okolie. Zlo sa vo mne nakopilo a neskôr vybuchlo. Odniesla si to hlavne moja mama, ktorá v podstate za nič nemohla, len položila otázku, ktorá to všetko odpálila. Všetko sa zo mňa vyvalilo. Neskôr som sa cítil hrozne a ráno som sa ospravedlnil. Tu sa už iné robiť nedalo. Vziať sa teké veci naspäť nedajú. Tu sa dá iba pochopiť alebo nepochopiť čo sa stalo. Našťastie mám mamu chápavú.

V piatok som už bol na dobrej vlne, ale ešte som prijal ducha rastliny pohodárky, aby sa vo mne rozprestrela. Mier zaplavil moje vnútro, nejaké veci sa mi rozležali a ujasnili. 
Keď je človek taký nestály ako ja, má to v živote ťažké. Možno to je aj dôvod toho, prečo som radšej sám. Nechcem nikomu, alebo čo najmenej ľuďom ublížiť. Aj keď sa snažím na sebe pracovať skrz budhizmus a jógu, nie vždy sa mi to darí. Dlhú dobu je kľud, ale potom príde čas, keď si začnem uvedomovať, že nič nestíham, veci sa mi kopia a ja strácam hlavu. Začnem panikáriť a potom stačí malý podnet, aby to zabublalo a už je katastrofa na dosah. Hľadám vinníka môjho stavu. Neuvedomujem si vtedy, že jediným vinníkom tohto stavu je moja myseľ a skreslené myšlienky o realite.
Teraz to vidím jasne.

Múdro dňa: Nikdy nepoľavujte v úsilí stať sa lepšími. Vždy keď padnete vstante, cesta je dlhá a ťažká, cieľ stále ďaleko, ale vízia jasná. Len vydržať.

cesta devätnásta

Som nervózny, rozčuluje ma milión drobností, nepochopenie, omielanie tých istých slov neustále dookola. Napätie sa stupňuje až vybuchnem a chŕlim zo seba príval slov, ktoré vedia uškodiť. Tento proces sa opakuje počas posledných rokov vždy po určitom čase. Ako sopka. Ako láva, ktorá čo si razí cestu na povrch. Potom nastáva obdobie kľudu a láva ztuhne. Avšak v hlbinách, pod povrchom, bude pomaly tlak znova narastať. Nepomáha ani jóga. Je to môj očistec na Zemi.

A predsa mi niečo pomáha. Teraz mi pomáha to sem napísať. Podeliť sa a zdielať pocity. Dostavuje sa kľud, pokoj a mier. 

Múdro dňa: Najskôr vravia nedus to v sebe, potom vravia čo kričíš. Nevedia čo chcú, radia a snažia sa pomôcť. Márne.