Dnes som musel robiť moju najneobľúbenejšiu činnosť na svete. Nakupovanie oblečenia. Je to pre mňa asi najstresujúcejšia vec akú poznám. Keď prídem do takého obchodu, tak som stratený. A to doslova. Preto, v záujme zachovania mojej príčetnosti čo najdlhšie, chodím do týchto obchodov v sprievode inej osoby.
Máme zadaný cieľ nákupu. Rifle. Po príchode sa snažím držať za mojím sentinelom v čo najkratšom možnom odstupe a slepo ho následujem. Decentne sa vyhýbam iným kupujúcim, aby som nenarušil v tých úzkych čínskych regálouličkách ich osobný priestor. Robím to po vzore, čo nemáš rád ty, nerob druhým.
Sú dve možnosti. A to, že cieľ nákupu nájdeme sami, alebo si vypýtame nápovedu. Tá je za jedného bludišťáka. Potrebovali sme ju.
Keďže som po chorobe schudol desať kilo a vypadám ako chodiaca reklama na príspevok do Afriky pre Unicef, tak bol celkom problém nájsť cielený tovar. Po prehrabaní sa haldou tovaru a výdatnej pomoci miestneho známeho vietnamca, ktorý je paradoxne zamestaný v čínskom obchode, sme zopár kúskov našli.
Dal som sa ich skúšať. Polovička mi samozrejme bola veľká a keď som si ich obliekol, zapol a pustil, tak sa mi ladne zosunuli ku kotníkom. No fasa. Našťastie boli medzi nimi aj vhodné kúsky na laty ako som ja. Držali na mne ako prilepené.
Víťazoslávne sme sa presunuli k pultu, kde to pani namarkovala a šupla nám to do kúlovej zelenej tašky. Misia splnená. Dúfam, že mám na ďalší rok pokoj.
Múdro na záver: V stresových situáciach majte vždy pri sebe človeka, na ktorého sa môžete spoľahnúť. V najhoršom mu budete kryt chrbát, keď bude stáť v čelnej línii on.
No já když mám za co nakupovat,tak ráda nakupuji.
OdpovedaťOdstrániť