štvrtok 29. mája 2014

cesta štvrtá

V poslednom čase je nemocnica moje druhé najobľúbenejšie miesto. Dá sa tam ľahko stratiť v dave, vypočuť si problémy ľudí, ich zážitky, ale aj notorických sťažovateľov na všetko. Taký sťažovateľ to nemá jednoduché, ako by ste si naivne mysleli. Dôležité je nájsť na každej veci to negatívne a otravovať tým život druhým. Vec zložito komplikovaná. Vrchol tohto snaženia je, keď narazíte na spolusťažovateľa a zosílite tak svoje schopnosti dvojnásobne. 

Ale o čom som chcel hlavne napísať. Dnes som bol na hadici. Presne na ezofagogastroduodenoskopii ak ste hnidopich a puntičkár. Grandiózny zážitok. Prvé je pokec o vašich problémoch a starostiach. Môžete sa posťažovať. Následuje oznámenie o tom, že teda ideme na vec. Decentne som si zhodil bundu, odložil kšiltofku a hrdo odkráčal do mučiacej miestnosti. Tam si ma položili na bok, pod hlavu som dostal slintátko a kázali mi zakusnúť do náustka.
Oj, skoro by som zabudol. Pred uľahnutím dostanete zopár strekov kúzelného lektvaru do krku. Po ňom prestanete ovládať svoje hrdlo a ste úplne v moci gastro šamana. 
Takže keď už som teda ležal a mal v zuboch tú rúrku, tak to do mňa začali súkať. Najprv mi kázali prehltnúť, aby tam tú vec dostali a potom mi hltať zakázali a povedali mi, že môžem voľne sliniť do slinítka. Tak som sa teda zameral na to slinenie, aby som im urobil radosť, že jako spolupracujem. Následne som sa zameral na dýchanie, aby som odviedol myseľ od krutosti na mne páchanej. Jóga sa aj tu dala krásne zúžitkovať. Ale "očkom" som to aj tak sledoval. Viac menej som nič mimoriadne necítil. Až keď došli do čriev som pocítil odpor a trenie, čo nebolo moc príjemné. Po ceste sa doktorko asi už dosť napozeral, lebo zahlásil, že teraz je čas na vzorky. Cítil som ako zo mňa niečo utrhol, nič strašné, ani bolestivé a začala cesta naspäť. Vyššie znova niečo zo mňa asi zobral, lebo sa tam akosi dlho vrtil. To už som začínal simulovať vracanie, tak ma začali ukľudňovať, že už to dlho nepotrvá.
A fakt, za chvíľu to zo mňa vytiahli. Trochu som sa cítil ako vo filme Priepasť, lebo som sa totálne vyslinil do slinítka a to mi pripomenulo ten sliz, ktorý dýchali vo veľkej hĺbke, aby im neroztrhlo plúca. Potom som si ešte spomenul na jednu asociáciu.
Keď som zišiel z lehátka a už nie tak hrdo nasledoval gastro šamana do jeho hlavného vigvamu, bol som fakt rád, že už to mám za sebou. Nasledovalo oznámenie o výsledkoch sondáže a že vzorky pôjdu do labáku a za týždeň budeme vedieť výsledok. Tak sa už neviem dočkať toho, že čo mi vlastne je. Dúfam, že niečo nájdu a môj problém dostane nálepku a ja budem konečne vedieť na čom som. 

Rada na záver: Keď sa budete báť, tak sa nič nedozviete. Hrdinom patrí svet. A ten dnešný mi ležal pri nohách, keď som potom pil vo vestibule hnusnú kávu z kelímku. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára