Dnešný celý deň je taký snový. Zastretý hmlou myšlienok. Ráno som sa zobudil skoro, lebo som mal ísť k zubárke na 8:30, takže som vstával o 6:00. Mám skrátka dlhý rozbeh s množstvom menších či väčších rituálov. So zbytkami snov v hlave minula cesta do nemocnice. Zubárka ma po menšom čakaní zobrala. Musel som počkať, lebo mala nejaký súrny prípad zlomeného zuba.
Cestou naspäť už sa moje myšlienky kotúľali iným smerom, smerom k práci a mojej dlhej VPN a tie ma doprevádzali s malými prestávkami celý deň.
Tento tok som sa snažil občas prerušiť. Raz mi pomoholi sociálne siete, potom zase hra.
To vám musím povedať. V hre Clive Barker's Undying som sprvil od včera veľký pokrok. Od hnusnej upírej čubky, som sa dostal cez zátoku pirátov, zopár ďalších nemŕtvych až do magickej veže. Od tiaľ som bol teleportovaný do temnej dimenzie. Teraz sa snažím pozháňať staroveké artefaky, aby som otvoril ďalší portál. No prča. Ide mi to teraz ako po masle. Mám z toho dobrý pocit. Grande finále sa blíži.
Neskoro popoludní som si ešte zacvičil zopár cvikov jógy, uvolnil myseľ, prečistil sa a na záver som si strihol krátku meditáciu. Po tomto cvičení sa cítim skvelo. Ako na duši, tak na tele. Je to tak povznášajúci pocit, ktorý nemá v mojom slovníku prirovnanie. To treba zažiť.
Mal by som to nejako aj zhrnúť, čo? Takže: Sú skrátka veci a situácie, ktoré neovplyvníme hneď a zaraz, niečo chce skrátka čas. Osud vám potom ponúkne znenazdania novú šancu, len ju uchopiť. Niet sa čoho obávať. Je to život.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára