cesta šestnásta

Už asi dva týždne si každé ráno, keď cvičím jógu, hovorím, že sa konečne musím naučiť cvičiť päť tibeťanov. Ako ranné cvičenie sú ideálni. Doteraz som cvičil len zopár naučených cvikov, hlavne na chrbticu a na krk. S tibeťanmi to malo spoločné iba veľmi málo.

Ale dnes prišiel ten správny čas. Päť tibeťanov je veľmi stará jógová zostava na stimuláciu základných energetických čakier. Každý cvik sa opakuje dvadsaťjeden krát. Nie samozrejme hneď. Postupne. Najskôr sa začne tri krát, potom päť, sedem atď. Telu to dodá energiu a vitalitu. Lepšie ako red bull. 

Dnešné múdro som si požičal z odkazovanej stránky: Niet väčšej sily, ako je disciplinovanosť. Niet väčšieho priateľa, ako je poznanie. Niet väčšieho nepriateľa, ako je sebectvo. (Ghéranda Samhitá)

cesta pätnásta

Hurá oteplilo sa. A riadne. Teploty vyšľahli z nejakých pätnástich až sedemnástich stupňov rovno na tridsiatky. Šak ako to príroda v poslednej dobe vie. Konečne sa začína zem prehrievať a aj noci budú teplé a prijemné. 

A tu sa začína v obyvateľstve prejavovat tá klasická nespokojnosť zo všetkým a za každých okolností. Je zima, tak nadávame a brbleme, že je hrozná kosa. Je leto, tak nadávame a brbleme na to, že je príliš horko. Skrátka len byť za každých okolností nespokojný a keď nájdeme spoločného brbloša, to je potom ozajstná paráda. Ked mám pravdu povedať, tak mi to riadne lezie na nervy a aj to každému pekne vytmavujem. 

Ja som spokojný. Je teplo a na to som sa celú zimu tešil. Je konečne tak teplo, že môžem celý deň byť len v kraťasoch a tričku. Žiadne trigovice, žiadne drglovanie sa od zimy. Paráda. Som šťastný. A každý kto sa pri mne začne sťažovať na horko, to riadne odo mna vyfasuje. A basta. 

Múdro dňa: Vždy si užívate daný moment a teplotu, lebo za chvíľu sa všetko zmení a objavia sa nový frfloši. 

cesta štrnásta

Dnes bol príjemný deň. Ráno dlho v posteli, vstávanie s úsmevom, experimentovanie pri varení, super nápad časť obedu ugrilovať, následne si ho vychutnávať, pozeranie seriálu "Kto prežije?" a pri tom popíjať skvelú kávu z Jávy a den zakončiť veľkou cenou Kanady v F1. Užívací deň. 

Múdro dňa: Nie výsledok, ale cesta je dôležitá a to platí aj pri relaxovani a užívaní si dňa. 

cesta trinásta

Tak ako sú niektoré dni šedé a nudné, tak sú aj dni plné života a zážitkov. Dnes som robil chodenie. Byť chodec ma baví. Môžem ísť kam len chcem, nie som ničím obmedzený. 

Po skončení v práci som rýchlo do seba hodil pizzu, nahodil sa tak, aby som sa aspoň trochu mohol opáliť a vyrazil na túru. To opálenie je dôležitý bod, lebo vypadám ako sadrový odliatok.

apka Hike & Bike, detail trasy

Plány kam pôjdem boli rôzne a ešte som v tom nemal úplne jasno. Nakoniec som sa rozhodol pre dlhšiu trasu. A veru som si naložil. Ešte nie som moc vytrénovaný a vyrazil som aj dosť skoro, takže pri konci som už necítil nohy, ruky a od únavy som padal dolu hubou.
12,6km je celkom záhul v 30 stupňovom horku. Vyrazil som asi o 13:15 čo som fakt precenil. Bolo ozaj hrozne horko. Ale cieľ bol jasný: opáliť sa do ružova. Domu som prišiel ako losos ružovučký. Takže misia splnená.

Ale inak bolo krásne. Nestretol som ani veľa ľudí. Vtáci poletovali, na nebi sem tam baranček, inak modro.

Cestou som videl asi tri motýle babie očká a jedného takého veľkého ako moja ruka. Fakt bol obrovský. Nádherne okolo mňa poletoval. Som čakal kým si sadne, žeby som ho pre vás odfotil nech mám dôkaz, ale bohužiaľ. 
Potom som išiel popod nejaké stromy a tie začali rozprávať. Normálne sa rozkecali a ako končili, zase zmĺkli. 
Cesta viedla ďalej rovno do dialky. Po chvíli som stretol rogalistov, ako kontrolujú svoje stroje pred vzletom. Nejaký panáčik si opodiaľ púšťal lietadlo na dialkove. No idylka. 
Ako som sa približoval k domovu, tak strmo klesali moje sily. Doma som len odpadol do kresla, načapoval vodu a relaxoval. Sprcha na to bola ako čerešnička na torte. 
Následne káva, vyložené nohy a spokojnosť s mojím dnešným výkonom. Nabudúce už trochu jemnejšie.

Múdro dňa: Keď viete kde máte svoje hranice, ste za vodou a prežijete.

A ešte zopár obrázkov:

hranica Myjavy

hviezdička

vlny obilia

bublinky z asfaltu - dôkaz, že bolo veľmi, veľmi horúco

cesta dvanásta

Keď ste večer unavení a nechce sa vám už ani len tým prstíkom pohnúť, je čas na kávu. A samozrejme čukoládu. Je to potrava pre dušu i telo.

Múdro dňa: Keď vás zbytočne naháňajú hore dole, budte radi. Budete mať super kondičku a trochu sa opálite.

cesta jedenásta

Dnes som zaevidoval nové slovo Caligynephobia? Je to strach z krásnych žien. Keďže pojem krásna žena je dosť individuálny, tak v podstate nikto nevie, čoho, alebo lepšie povedané koho sa báť. Je to dosť zvláštna situácia, lebo v podstate ide o xenophóbiu a nie o caligynephobiu. Takže dané slovo nemôže vôbec existovať a napriek tomu je.

Asi už niekto našiel TÚ ženu, ktorá sa páči každému bez rozdielu pohlavia, rasy, veku či národnosti. Páni, to musí byť kus. Si len predstavte, že ju vyvediete na prechádzku von a všetci, ale úplne všetci budú môcť na nej oči nechať. Vám ju vykukajú a nebudete mať nič.

Takže dnešné múdro znie: Ak máte TÚ pravú, strážte si ju ako oko v hlave, lebo vám ju niekto vykuká.

cesta desiata

Múdro dňa: Keď neviete čo si o prežitom dni vlastne myslieť a stále váhate s jeho hodnotením, majte trpezlivosť. Ten vrcholný okamžik ešte len čaká na svoj správny moment.

U mňa prišiel až cestou z práce domov. Nemám to ktovieako ďaleko, takže na kúzelné momenty je táto cesta dosť skúpa, ale dnes to bolo iné. Ako som prešiel cez most a pomalým, vláčnym krokom som sa blížil k domovu, začal som vnímať okolitú scenériu a atmosféru.
Nebo bolo modré, sem tam obláčik, vietor nefúkal, slnko ešte príjemne hrialo na chrbát. Okolo mňa sa klenula zeleň, z ktorej spievali vtáci svoje ódy na radosť. Bolo príjemne. Krok som spomalil na toľko, aby si ľudia nemysleli, že som retardovaný. Naťahoval som to tak dlho ako sa len dalo. 
Potom zazvonili kľúče v zámke na dverách a sen sa rozplynul. Na ďalší si počkám do zajtra, iste ho stretnem. Viem, že tam niekde na mňa čaká.

cesta deviata

Cestou z práce som rozmýšľal, čo som dnes zažil také super, čo by som sem pleskol a ohúril vás tým. Nič ma nenapadalo. Deň ako každý iný, trochu šedastý a tuctový. Nebudem vás zaťažovať s tým čo sme v práci riešili. Možno len spomenúť zopár ľudí, vďaka ktorým bol dnešný deň o trošku slniečkový a ľahší. 

Trochu chmár som striasol doma jógou a pomaly sa začal presúvať po večeri k babke, ktorú chodím pomáhať mojej mame opatrovať. A tam som zažil tú chvíľku dennej radosti. Ako viete dnes bola zima všade kde sa v bytoch a vnútorných priestoroch pohnete. Skrátka neprehriate baráky od slnka a kúrenie už vypnuté. U babky som si zapol elektrický sporák, dve platničky a natočil sa k nim chrbom. A pomaly som si priadol. Fantázia. Po celom uzimenom dni. Naprostá extáza. 

A preto múdro: Keď je ti mdlo a úzko, zahrej sa na duši hoc aj elektrickým spotrebičom, bude ti rezko. 

cesta ôsma

Včera podvečer som si pozrel snímok Všemocný. Film to bol parádny, ako po príbehovej stránke, tak aj po stránke spracovania. U mňa si na čsfd vyslúžil päť hviezdičiek. To som ale netušil, že ma tak zasiahne. Celú noc som žil v nočnej more vytvorenej zrýchlenými obrazmi z tohto filmu. Občas sa snový svet strhol na inú cestu, len aby sa vzápätí znova vnoril do sveta NZT. Takto to šlo celú noc. Zdalo sa mi, že som stále pri vedomí a vôbec nespím. Ale napodiv som sa ráno cítil vyspaný a čulý. Ešteže tak.

Dnes bol pre mňa deň návratu do práce. Po dvoch mesiacoch bolestí, trápenia a behania po nemocnici som konečne išiel medzi "normálnych" ľudí. Do sveta bežných starostí a problémov. Celý deň som mal skvelý pocit z návratu, občas narušovaný zaliehaním v ušiach. Trpím tým každoročne, ale po operácii sa mi to dosť zhoršilo. To sa len tak s niekým rozprávate, zrazu PUK a na jedno ucho počujete akoby cez hladinu vody a keď rozprávate, tak sa tak divno na dvakrát počujete. A na ušnom si so mnou nevedia rady. No super. Tak sa aspoň môžem hrať na podvodníka a plávať životom akoby pod vodou. Žbluňk.

Múdro dňa? Keď je celý deň rozporuplný, tak si ho večer vylepšite. Čierny čaj, Apple keynote a na záver dobrá kniha. Dobrú noc.

cesta siedma

Predstavte si dvere. Vchodové dvere do bytu. Za nimi sú ďalšie dvere, do kúpeľne. Obidvoje dvere sú zatvorené. Vzdialenosť medzi nimi je jeden a pol metra. V chodbe je tma.

Dvere sú otočené smerom na západ. Je nedeľa prvého júna dvetisícštrnásť osemnásť hodín pätnásť minút. Slnko sa na svojej púti po oblohe blíži pomaly k horizontu. Práve v tento moment je v jednej rovine s panoramatickým kukátkom na dverách. Ich stretnutie vytvorilo na dverách do kúpeľne malé dúhové kolečko. Malé súkromné slniečko. Beriem ho na prst a kochám sa ním. Mení svoju intenzitu, plápolá, mihoce sa. Pulzuje akoby bolo živé. Je nádherné.

Dnešné múdro: Keď je deň úplne fádny a šedivý, musíte tú drobnú chvíľku potešenia hľadať s lupou.