cesta trinásta

Tak ako sú niektoré dni šedé a nudné, tak sú aj dni plné života a zážitkov. Dnes som robil chodenie. Byť chodec ma baví. Môžem ísť kam len chcem, nie som ničím obmedzený. 

Po skončení v práci som rýchlo do seba hodil pizzu, nahodil sa tak, aby som sa aspoň trochu mohol opáliť a vyrazil na túru. To opálenie je dôležitý bod, lebo vypadám ako sadrový odliatok.

apka Hike & Bike, detail trasy

Plány kam pôjdem boli rôzne a ešte som v tom nemal úplne jasno. Nakoniec som sa rozhodol pre dlhšiu trasu. A veru som si naložil. Ešte nie som moc vytrénovaný a vyrazil som aj dosť skoro, takže pri konci som už necítil nohy, ruky a od únavy som padal dolu hubou.
12,6km je celkom záhul v 30 stupňovom horku. Vyrazil som asi o 13:15 čo som fakt precenil. Bolo ozaj hrozne horko. Ale cieľ bol jasný: opáliť sa do ružova. Domu som prišiel ako losos ružovučký. Takže misia splnená.

Ale inak bolo krásne. Nestretol som ani veľa ľudí. Vtáci poletovali, na nebi sem tam baranček, inak modro.

Cestou som videl asi tri motýle babie očká a jedného takého veľkého ako moja ruka. Fakt bol obrovský. Nádherne okolo mňa poletoval. Som čakal kým si sadne, žeby som ho pre vás odfotil nech mám dôkaz, ale bohužiaľ. 
Potom som išiel popod nejaké stromy a tie začali rozprávať. Normálne sa rozkecali a ako končili, zase zmĺkli. 
Cesta viedla ďalej rovno do dialky. Po chvíli som stretol rogalistov, ako kontrolujú svoje stroje pred vzletom. Nejaký panáčik si opodiaľ púšťal lietadlo na dialkove. No idylka. 
Ako som sa približoval k domovu, tak strmo klesali moje sily. Doma som len odpadol do kresla, načapoval vodu a relaxoval. Sprcha na to bola ako čerešnička na torte. 
Následne káva, vyložené nohy a spokojnosť s mojím dnešným výkonom. Nabudúce už trochu jemnejšie.

Múdro dňa: Keď viete kde máte svoje hranice, ste za vodou a prežijete.

A ešte zopár obrázkov:

hranica Myjavy

hviezdička

vlny obilia

bublinky z asfaltu - dôkaz, že bolo veľmi, veľmi horúco