cesta pätnásta

Hurá oteplilo sa. A riadne. Teploty vyšľahli z nejakých pätnástich až sedemnástich stupňov rovno na tridsiatky. Šak ako to príroda v poslednej dobe vie. Konečne sa začína zem prehrievať a aj noci budú teplé a prijemné. 

A tu sa začína v obyvateľstve prejavovat tá klasická nespokojnosť zo všetkým a za každých okolností. Je zima, tak nadávame a brbleme, že je hrozná kosa. Je leto, tak nadávame a brbleme na to, že je príliš horko. Skrátka len byť za každých okolností nespokojný a keď nájdeme spoločného brbloša, to je potom ozajstná paráda. Ked mám pravdu povedať, tak mi to riadne lezie na nervy a aj to každému pekne vytmavujem. 

Ja som spokojný. Je teplo a na to som sa celú zimu tešil. Je konečne tak teplo, že môžem celý deň byť len v kraťasoch a tričku. Žiadne trigovice, žiadne drglovanie sa od zimy. Paráda. Som šťastný. A každý kto sa pri mne začne sťažovať na horko, to riadne odo mna vyfasuje. A basta. 

Múdro dňa: Vždy si užívate daný moment a teplotu, lebo za chvíľu sa všetko zmení a objavia sa nový frfloši.