streda 4. júna 2014

cesta desiata

Múdro dňa: Keď neviete čo si o prežitom dni vlastne myslieť a stále váhate s jeho hodnotením, majte trpezlivosť. Ten vrcholný okamžik ešte len čaká na svoj správny moment.

U mňa prišiel až cestou z práce domov. Nemám to ktovieako ďaleko, takže na kúzelné momenty je táto cesta dosť skúpa, ale dnes to bolo iné. Ako som prešiel cez most a pomalým, vláčnym krokom som sa blížil k domovu, začal som vnímať okolitú scenériu a atmosféru.
Nebo bolo modré, sem tam obláčik, vietor nefúkal, slnko ešte príjemne hrialo na chrbát. Okolo mňa sa klenula zeleň, z ktorej spievali vtáci svoje ódy na radosť. Bolo príjemne. Krok som spomalil na toľko, aby si ľudia nemysleli, že som retardovaný. Naťahoval som to tak dlho ako sa len dalo. 
Potom zazvonili kľúče v zámke na dverách a sen sa rozplynul. Na ďalší si počkám do zajtra, iste ho stretnem. Viem, že tam niekde na mňa čaká.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára