Stopy mimozemšťanov vo východnej Ázii. Zhrnutie z roku 1994 čo nové sa udialo, posledné správy o aktuálnych artefaktoch a stopách po mimozemských návštevníkoch z minulosti z celého sveta a aktuálne záznamy pozorovaní a únosov.
3/5
blog o knihomolstve, hráčskej mánii a občas len tak o ničom. Prosíte si čaj?
Stopy mimozemšťanov vo východnej Ázii. Zhrnutie z roku 1994 čo nové sa udialo, posledné správy o aktuálnych artefaktoch a stopách po mimozemských návštevníkoch z minulosti z celého sveta a aktuálne záznamy pozorovaní a únosov.
3/5
Druhý diel začína tam, kde skončil prvý. Dvojkvietko a Mrakoplaš prepadli cez okraj. Oktávo zaúčinkovalo, presnejšie ôsme zaklínadlo uväznené v Mrakoplašovej hlave, a aby nezaniklo, tak zmenilo realitu a Mrakoplaš aj s Dvojkvietkom sa ocitli v lese, plnom hovoriacich stromov. Bol to čarovný les. Následne ich cesta zaviedla do rúk druidom, stretli sa trollmi, Naháňali ich nájomní lovci na popud čarodejov s neviditeľnej univerzity, lebo bol treba vysloviť komplet všetky zaklínadlá z Oktáva, aby sa opravila realita a unikla červenej hviezde, ktorá mieri na Zeměplochu a zničí ju. Nakoniec sa záver odohrá vo veži v neviditeľnej univerzite a všetko dobre dopadne. Dvojkvietko sa vráti domov, plný spomienok na veľké dobrodružstvo a Mrakoplaš ako spomienku naňho dostane Zavazadlo :)
4/5
Prvý príbeh zo Zeměplochy je príbehom turistu Dvoukvítka a čarodeja Mrakoplaše. Ten má poverenie od patricija na sprevádzanie turistu na jeho výlete a má naňho dávať pozor. Začíname v Ank-Morporku, potom v chráme Požírače duší, následne poznáme dračí ľud v Wyrmbergu, aby sme zakončili náš výlet ako žabonauti v Krulle a poznali vesmír a uvideli slávnu A´Tuin.
Občas je to trochu chaotické, humor je ešte taký... kostnatý, ale to by sa malo v ďalších knihách poddať. Každopádne veľké dobrodružstvo začína.
4/5
Autor popisuje knihy, s ktorými sa stretol počas svojich ciest po svete, a ktoré ho ohromili svojou jedinečnosťou. Pojednávajú o zakázaných alebo tajuplných technikách, alternatívnych uhloch pohľadu na vývoj na Zemi, na vývoj náboženstiev a nás ako takých. Až na záver sa čitateľ dozvie jedno veľké tajomstvo, ktoré je za týmto dielom recenzií skryté.
4/5
Druhá časť zbierky o robotoch a tiež o Susane Calvinovej, robopsychologičke, ktorá stála pri vzniku robotiky na Zemi. Zopár poviedok sa, ako aj v prvej zbierke, opakuje z knihy "Ja, robot".
3/5
Kniha obsahuje zopár poviedok o príhodách s Jakubom Vandrovcom a jeden veľký príbeh o boji s Ivanom Ivanovičom Ivanovom, starým čarodejom, ktorý sa po sto rokoch opäť vrátil, aby šíril chaos a des. Z Vatikánu je vyslaný majster exorcista a spolu s Jakubom sa snažia dajako poraziť Ivanova. Popri tom treba vyriešiť zopár iných problémov s upírmi, kravami a výmenou duše medzi Jakubovou kobylou a Monikou, dievčaťom ktoré prišlo k Jakubovi študovať mágiu a staré praktiky. Pod nohy sa mu stále motá miestny policajt, ktorý sa ho snaží stoj čo stoj dostať opäť do vezenia.
Chaos a zábava :) aj druhý diel bol skvelý a dobre sa čítal.
5/5
Súbor poviedok o robotoch, ako to na Zemi začalo a postupne sa vyvíjalo. Roboti boli na Zemi vyrábaní, ale používať sa mohli iba mimo Zeme. Neskôr, postupom času, sa na Zemi začali používať Stroje, iba mozgy týchto robotov, ktoré boli o mnoho výkonnejšie, také supepočítače dneška. Smerom ku koncu knihy to spelo k tomu, že Zem postupne nenápadne ovládnu a ľudstvo.... uvidíme časom.
3/5
Antológia hororových poviedok kde najlepšie sú prvé tri a ostatných jedenásť je nuda niekedy až taká, že nečitateľná. Viac niet čo dodať. Prečítané, občas preskakované. Nič moc.
1/5
Záverečný diel trilógie je zase ako predchádzajúci diel napoly vata a napoly dej. Takže kniha mohla byť o polovičku tenšia. Ale nevadí. Vata sa popreskakuje a dej plynie.
Kniha je rozdelená na jednostlivé časové úseky ľudstva a vďaka hibernácii hlavných postáv sa čitateľ presúva naprieč desaťročiami, stáročiami a nakoniec miliónmi rokov. Je to príbeh ľudstva naprieč jeho vykročeniu k vesmíru až po jeho koniec. Koniec oboch. Asi od polovičky nastávajú tie pravé scí-fi orgie technológií a záver je jeho vyvrcholením. Postavy sú pekne vykreslené a jednotlivé úseky dejín ľudstva veľmi zaujímé. Autor je veľký nadštandard v tomto žánri. Trochu mi pripomínal A. C. Clarke s jeho nadčasovými dielami. Autorove opisy viacrozmerného vesmíru boli fascinujúce a fyzikálne zbrane budúcnosti ani nehovoriac :)
Pre fanúšika sci-fi je toto jedno z diel, ktoré si musí prečítať. Časom to bude klasika ako Vesírna odysea, Ráma, Gateway alebo Duna.
4/5
126 stranová poviedka o strate pamäti a jej postupnom odkrývaní. Cesta z Prahy do vzdialeného Libanonu a odtiaľ lietadlom do ešte vzdialnejšej južnej Afriky. A to už pod hrozbou smrti. Ďalšími vystupujúcimi sú sloni, starý číňan, pterodaktyl, bieli mravci a záhadné maľby na stenách jaskyne, ktorú stráži malý krovák.
Krásny sci-fi príbeh ako vystrihnutý zo sveta starých bohov a mýtov. Dobré ľahké čítanie, taká oddychovka.
4/5
Druhá časť trilógie bola zo začiatku taká rozťahaná, moc ma nebavila. Práca meditátorov, samá politika vojenská stratégia. Knihu som aj v polovičke odložil, že sa k nej už nevrátim. Po čase sa to akosi uležalo a začal som ju znova čítať. Už to akosi šlo. Druhá polovička ma bavila, dej postupoval dokonca svižne a začal ma zaujímať. Nakoniec ostala práca iba na jednom meditátorovi, či dokáže Zem uchrániť pred inváziou z Trisloaris. Vesmírna armáda bola zdecimovaná na zopár lodí a situácia na Zemi bola beznádejná. Ale vždy sa nájde nejaké to riešenie, chce to len čas.
3/5
Najskôr som to začalo ako história codex gigas, no skončilo to ako zbierka apokaliptických blábolov dostupných všada naokolo. Fakt som sa tešil, že si niečo o tejto knihe prečítam, ale uvedené informácie sú na úrovni rýchlich článkov na internete a následne to skĺzava k podobným a dokonca úplne vzdialeným témam ako je diablova kniha. Je to kniha bulvárneho razenia, škoda času.
1/5
Jakub Vandrovec má cez osemdesiat rokov a je exorcista z ľudu. Narodil sa ešte za cára na Majdane. Miluje chlast, odmieta systém a vie svoje. A jeho dobrodružstvá sú jedna veľká komediálna divočina.
Kniha je zbierkou poviedok o Jakubovi, dlhých i krátkych, vtipných i nudných. Našťastie tých nudných je menej a humor s nadhľadom dominuje. A hlavne dobre sa to číta. Nečakajte žiadne životné múdra, ale oddychové čítanie.
4/5
Zo začiatku je to tak trochu chaos, plno postáv a divné časové deje, ale postupom deja sa to všetko dá do poriadku. Páči sa mi ako spisovateľ používa prelínanie deja, kde jedna epizóda príbehu končí, druhá začína trochu v čase skôr a potom nadviaže a pokračuje ďalej. Je to zaujímavé a celkom nápadité.
Čo sa deja týka :) typický Dick. Vtip, akcia a samozrejme politika. Dej sa točí okolo spisovateľa, ktorý pracuje pre CIA, pre ktorú píše propagačné scenáre pre ich androidov a popri tom sa dohaduje o alimenty so svojou bývalou ženou, ktorú chce najskôr zabiť, ale časom si to možno ešte rozmyslí. Do toho trochu mudruje jeho sused Ganymeďan, ktorý vypadá ako želatína a má telepatické schopnosti. najskôr sa dej odohráva na Alfanskom mesiaci, ktorý bol kedysi Zemskou liečebňou pre choromyselných, ale časom, keď Zem o to miesto trochu stratila záujem, pacienti prebrali nad mesiacom vládu a rozdelili sa do klanov podľa svoji diagnóz. Na Zemi sa odohráva prostredná časť a nakoniec sa znova pozrieme na Alfanský mesiac :) No divočina, pardon Dickovčina :D A popri tom sa celkom bavíte.
3/5
Kniha je rozdelená na viac častí, pričom začína dvoma, či troma divadelnými hrami, takže je v knihe ich scénár. Neviem teda, ale mne sa to nedalo čítať, ignorovať pokyny autora a sústrediť sa na dej, takže som ich preskočil až na ďalšie časti, kde sa nachádzajú poviedky.
Dej poviedok je situovaný na slovenský vidiek na začiatok dvadsiateho storočia, kedy silnie slovenský odpor voči neustálej maďarizácii, ktorý začal ešte Štúr a spol. Opisuje problémy slovákov na dedine so svojím hmotným majetkom, ich vzťahy voči sebe a mocipánom, ktorý ich väčšinou len využívajú. A taká bola doba. Občas sa niekomu podarilo zapliesť do kolotoča úverov s nejakým Židom, lebo tí ako vieme boli vždy skvelí obchodníci, len akosi zabúdali na Bibliu a citáty o pomoci blížnemu si vysvetľovali po svojom :) no Židia. Horší ako Židia boli len pomaďarčení Slováci, ktorí orali na svojich vlastných ľuďoch a veľa krát dokonca i vlastnej krvi.
V závere knihy sú poviedky Tajovského o vlastnej rodine a na konci časť o jeho živote a boji za slovenský jazyk. Kniha je vytlačená dobovým jazykom, čiže občas som fakt nerozumel a musel som hľadať na nete význam slov :)
3/5
Tak a toto je úplne posledná kniha pôvodnej série o pánovi Tragáčikovi. Nie je úplne jasné kde končí pôvodný text Nienackého a začína text Ignaciuka, lebo podľa záveti žiadal svoju ženu, aby knihu dala Ignaciukovi dopísať, ale v knihe je kapitola kde sa o tom polemizuje. Ale ako môžem sám napísať, je to na knihe poznať. Neviem, či budem mať odvahu na ďalšiu knihu o Tragáčikovi od Ignaciuka. Je to celé moc akčné, pán Tragáčik v tejto knihe trpí akoby schizofréniou, nie je tak celkom ako on v minulých dieloch, celé jeho osobnosť doznala premeny. A to premeny takej, ktorá sa mi nepáči. Sú to drobnosti, ale na nich predsa stojí a padá celý svet. Môžem len napísať, že sa celé kúzlo rozbilo. Je to preč. A pánovi Nienackému ďakujem aj zo to, čo napísal. Bolo to skvelé dobrodružstvo a náramne som si ho za tie tri roky užil.
Pán Tragáčik pátra po ukradnutých korunách poľských kráľov a diadémoch bohorodičiek, ktoré sa strácajú po východnej časti Poľska. Na krk dostane aj svojho synovca a neter, ktorým rodičia na dva týždne zmizli do Londýna. Dej nebudem viac rozpisovať, lebo sa mi to moc nepáčilo a necítil som sa v ňom dobre, ako som vyššie napísal. Nech si každý prečíta a utvorí názor sám.
1/5
Nemám rád príbehy, v ktorých sa ubližuje ľuďom, hrá sa na ich nervy ako na husle a terorizuje sa nabližšie okolie. Napriek tomu som sa začítal do tejto knihy a pohltila ma ako fujavica v príbehu. V príbehu o odpočívadle pri ceste, šiestich ľuďoch a snehovej kalamite, ktorá ich odrezala od sveta a dala násilím dokopy.
Darby ide na Vianočne sviatky domov za chorou matkou na smrteľnej posteli. Nebola dobrou dcérou a toto je istá forma pokánia, zmierenia. Snehová fujavica ju však donúti cestu prerušiť a zastaviť sa na odpočívadle, kde už je zopár ľudí. Vďaka počasiu niet mobilného signálu a oni sú dokonale izolovaní od sveta. Snaží sa nájsť v okolí nejaký, aspoň aký taký signál, nájde však iné. A tu sa začína nervy drásajúca dráma so zamotaným koncom.
Niečo sa dalo tipovať, niečo bolo prekvapením a toho bolo viac. Našťastie. Jedná sa totiž o také klišé už miliónkrát omieľané, že som sa toho ozaj obával, ale bol som nakoniec milo prekvapený, ako ma príbeh dokázal strnúť.
5/5
Túto knihu som kedysi už čítal. A kedysi je tak 30 rokov dozadu, keď v roku 1990 u nás vyšla. Vôbec som si nepamätal dej a bola pre mňa novinkou. Zaujímavé je, že vtedy, ako si matne spomínam, ma moc neoslovila. Napriek tomu ako som ju teraz postupne čítal, som prichádzal na to, ako moc ma ovplyvnila. Obsahuje kopec myšlienok, ktoré som prevzal do svojho života. Je to celé zvláštne, ako nás môže kniha, ktorú si ani nepamätáme tak ovplyvniť.
Dej sa odohráva v Kolumbii kde sú riaditeľ Marczak a Tomasz na nejakom sympóziu a príde tam k lúpeži v Múzeu zlata. A akoby to inak mohlo byť, pán Tragáčik dostane za úlohu tomu prísť na koreň a zlodejov aj s pamiatkami vypátrať. Nápomocná je mu ako inak skvelá pomocníčka, ktorá ovláda veľa jazykov a dokonca svahilčinu a jazyk papiamento 😀 a je veľkou fanúšičkou ufológie. Časom narazí Tomasz na človeka, ktorý o sebe tvrdí, že je človekom z budúcnosti a má tu za úlohu nájsť stratený artefakt. Samozrejme sa nachádza medzi ulúpenými predmetmi z múzea. A tak začína dobrodružstvo v karibiku. Na začiaku je trochu histórie a potom už len akcia až do samého konca.
Neviem prečo sa mi to kedysi nepáčilo. Teraz ma kniha celkom pohltila a bavila.
4/5
Ľahká kriminálka z prostredia predmestia, so susedského prostredia kde každý pozná každého a robia sa pravidelné grilparty. Idylku naruší až zmiznutie manželky jedného znich a následné odhalenie, že ide o vraždu. A na to sa rozbieha kolotoč podozrievania, osočovania a samozrejme aj utešovania.
Je to taká kecacia novela na jeden víkend o 255 stranách. Bavil som sa a napodiv to nemalo ani nejaké hluché miesta. Stále sa niečo dialo a príjemne sa to čítalo. A záver? Postupne som tipoval kto je vrah, ale niekoľko strán pred odhalením to už asi dôjde každému a následné prezradenie vraha je už bez nejakého prekvapenia, len nutný záver s dovysvetlením.
3/5
Prvý krát sa stretávam s čínskym sci-fi románom. Je to trochu iný štýl písania, ale príjemný. Príbeh je zasadený do veľkej čínskej revolúcie niekde od 50tich rokov minulého storočia. Opisuje reálie revolúcie na príbehu zopár ľudí, vedcov, ktorí trpeli čistkami revolučných gárd. Spád deja je na dobrej úrovni, zbytočne sa nenaťahuje a časovo svižne postupuje. Pri niektorých vedeckých opisoch je ale trochu únavný, zachádza až do veľkých detajlov.
V skratke ide o prvú komunikáciu s cudzou civilizáciou. Hlavná hrdinka, vďaka svojmu životu poznačeného čínskou revolúciou, stratila dôveru v ľudstvo a pozve cudziu civilizáciu aj napriek varovaniu z jej strany na Zem. Zem je teda v ohrození a ľudstvo sa dostáva na pokraj vyhubenia.
V závere knihy autor opisuje mimozemskú technológiu a musím povedať, že ma teda dostal. Wow, skvelo vymyslené.
5/5
Päť poviedok z nedávnej minulosti s nádychom tajomna pre pohľadenie duše. Už druhá zbierka od pána Vostrého a musím povedať, že sa teším aj na ďalšie jeho diela. Píše tak, ako chutí káva.
4/5
Tento príbeh ma teda moc nenadchol. Za prvé obsahuje časové posuny v deji, keď sa veci dovysvetľujú časom, čo nemám rád, lebo to degraduje zážitok z príbehu a za druhé preto, lebo historické pozadie, ako sme u pána Tragáčika navyknutý, odsúva len na akýsi dodatok v závere knihy.
Väčšiu časť knihy, okrem spomínaných dovysvetlovaní časových posuvov, obsahuje príbeh ľudí a ich problémkov a natáčanie seriálu s Rogerom Moorom. A tak histórii, ktorú tak milujeme z opisov Nienackého, sa venuje iba záver knihy na pár stranách. Ostatné je... no, ku koncu ma to už začínalo dosť nudiť, čo sa mi u jeho kníh doteraz nestalo.
2/5
Príbeh sa odohráva v rokoch 1916 až 1927. Mladého lekára vyslali na svoje prvé pôsobisko do zapadnutej dedinky niekde vo vyhnálove cárskeho Ruska. Postupne sa zoznamuje s miestnymi obyvateľmi a ich neduhmi. Autor tu opisuje životné podmienky ľudí, ich zmýšľanie a samozrejme lekársku prax tej doby. Je to fascinujúca sonda. Čým všetkým si musel prejsť lekár vhodený rovnými nohami rovno zo školských učební do prvej línie. Predsudky, mastičkárstvo, veci o ktorých doteraz len čítal a teraz ich musí riešiť aj prakticky. Našťastie tam má pomocný personál, ktorý zdedil po predchádzajúcom doktorovi a ten je mu viac ako nápomocný.
Kniha má 124 strán a veľmi dobre je napísaná, takým čtivým spôsobom.
5/5
DODO - Detašované oddelenie diachrónnych operácií. Cesty časom, čarodejnice a tajné organizácie. Vyzerá to zaujímavo a aj preto som si obstaral túto knihu. Skutočnosť je však komplikovanejšia.
Zo začiatku je príbeh fajn. Rozbieha sa, obsadenie je príjemné a vtipne sa doberá. Začínajú prvé experimenty a pokusné cesty časom do minulosti. Čarodejnice a ovplyvňovanie dejinných zvratov tak, aby priniesli žiadaný úžitok. A tu začína náš problém. Keď sa jedná o dej, je všetko fajn, bavíte sa... a potom prídu nudné pasáže opisov, ktoré začnete akosi preskakovať, lebo autori opisujú balast nudných detajlov. Zase dej, zase sa bavíte. A... zase opis a čo príde za tým? Fungovanie a správa organiácie. Rozpočty, obsadenie, najímanie a profily. Nudná kancelárska robota opísaná v knihe a totálne ju zabíjajúca. Dostal som sa do polovice jejto 700 stranovej knihy a ďalej som už nevládal. Umorila ma nudou a šedivosťou zastrela príbeh. Koniec a amen. Škoda potenciálu, ktorý tam bol. A škoda peňazí.
2/5 nedočítaná
Niektoré sú dobré, niektoré super a zopár je chaos. Chaos v mysli spisovateľov, ktorí nevedia prepísať myšlienky do slova na papieri a tak sa stane, že čitateľ sa v tom prívale slov utopí. Až sa divím, že sa dostali do takejto antológie. Ale asi len tomu umeniu slova nerozumiem. Nevadí, čomu som rozumel, to som si vychutnal a ostatné som nedočítal a preskočil. Nakoniec to dobré prevažovalo: 7:4 takže celkovo spokojnosť. Býva to aj horšie 😁
3/5
Tri poviedky sú obsiahnuté v tejto 140 stranovej knihe. Autor má dosť špecifický štýl písania, do ktorého sa ťažko dostáva. Do každej poviedky som sa dostal až niekde v polovičke. Jeho štýl opisu a vývoja je taký ťažkopádny. Príbehy sú dobré, teda aspoň prvé dva, tretí som už nedal, to už je na mňa veľký politický chaos, ale chýba tomu niečo... neviem asi malé zjednodušenie... chýba tu to umenie písať, ako má napr. King. U Kinga sa síce do deja tiež dlho dostáva, ale baví vás to čítať. Tu to odhodlanie čitateľa je ako predieranie sa bažinami za nárazov vetra s dažďom.
2/5
Toto dobrodružstvo pána Tragáčika bolo asi jedno z najslabších, čo som zatiaľ prečítal. Jednalo sa o zbierku starých rukopisov a kníh, o ktoré sa zaujímala a chcela ich získať banda medzinárodných priekupníkov Neviditeľní a ešte jeden dedič z Nemecka. Pán Tomasz sa v ňom nacestoval a zoznámil s mnohými ľuďmi. Až toho bolo toľko, že som sa občas v tom strácal. Mnoho postáv a mnoho vetiev príbehu. Tentoraz sa to dosť zamotalo a zbytočne moc komplikovalo. Nemám rád takýto chaos a preto som si knihu náležite nevychutnal. Miestami bola kniha celkom vtipná, hlavne vďaka postave Moniky, novej Trgáčikovej spolupracovníčky, ktorá mu bola pridelená.
Do konca mi ešte chýba prečítať tri knihy, takže v pribehu pár mesiacov uzatvorím tento cyklus a poobzerám sa po nejakom novom.
2/5
Doktor prišiel zachrániť dedinu pred vírusom, ktorý bol dovezený z Bolívie. Nesie do dedinyvakcínu a musí sa tam dostať čo najskôr. Najíma si miestneho, aby ho na samohybe doviezol do dediny Dlhé, kde sa choroba rozmohla. Všade panuje metelica a zhoršuje postup krajinou. Čo všetko na doktora čaká po ceste a či sa vôbec dostane do cieľa?
Príjemné čítanie s prvkami sci-fi. Dobre napísané, dej človeka pohltí.
3/5
Zbierka ruských sci-fi poviedok katastrofálnej úrovne. Fantastika je tu fakt len v stopových množstvách, dej je fádny a nezaujímavý, niekde až vyslovene nudný. Človek sa stráca v básnických kvetnatých opisoch miesta a situácie. Poviedky sú natiahnuté na neúnosnú mieru, nudia a záver vás uspí lusknutím prstov.
Toto je zbierka najnudnejších poviedok a mala by sa predávať len s varovaním. Normálne ma uvrhla do depresie a bezvýchodiskovosti.
Odpad!
V tejto knihe King rozohral príbeh o únosoch detí pre vyššie dobro. Je to príbeh chlapca menom Luke. Luke je neobyčajne inteligentný. V dvanástich rokoch je prihlásený na dve vysoké školy a rodičia majú z neho radosť. Až jedného dňa nastane udalosť, ktorá komplet zmení ich životy a hlavne život Luka.
Inštitúcia je román o nezvyčajných schopnostiach, ktoré máme v sebe a je ich možné zosilniť natoľko, aby sa stali zbraňou. Je to príbeh o beznádeji, o tom, že aj malá nádej je nádej a vždy existuje nejaká cesta. Je to o zamávaní krídel motýľa.
Kniha má len nejakých 600 strán. Kto miluje Kinga vie, že toto je tak na hranici :) 600 je minimum, na ktorom sa dá rozohrať skvelý príbeh. Uňho platí, že čí viac tým lepšie. Jediná nevýhoda je, že sa to občas blbo drží, hlavne na začiatku a na konci. Ale oplatí sa to, lebo King je ozaj kráľom a potvrdzuje to každou ďalšou knihou. Sú to také zázraky, ktoré vás chytia za košeľu a povlečú vás násilím až do konca, kde vás vyhodia von na dlažbu a vy v beznádeji sa budete zase túlať životom, pokiaľ nevyjde ďalšia jeho kniha.
5/5
Príbeh o nečakanom bohatstve a jeho čiastočnom oželení. Príbeh dvoch miest, z ktorých jedno bolo zasvätené blahobytu a ľudskému zveľaďovaniu a druhé vojenskej mašinérii a vývoju ultimátnej zbrane. Nakoniec mesto, ktoré malo uzurpátorské ciele na ne aj doplatilo a všetko sa nakoniec v dobré obrátilo. Ako v rozprávke, či v živote? Zlo je vždy potrestané a dobro dobrom odmenené. Preto by táto kniha mala byť poučením, ako to môže a dúfajme aj dopadne, ak k takémuto niečo niekedy príde. A možno aj prišlo a neustále prichádza, len v pozmenenej forme. Lepšie je však vždy ľudský um zasvätiť výskumu v mene dobra a prosperity, nie na ohavné a tragické ciele egoizmu a mamonu.
2/5
Tento príbeh sa odohráva na mazúrskych jazerách a na polostrove Zlatý roh, kam pán Tragáčik prišiel zabrániť demolovaniu starého kaštieľa. Vzápätí sa zapletie do miestnej šarvátky o ticho pri vode, kde bojujú proti sebe jachtári a majitelia motorových člnov. Do toho sa mieša zo svojimi úmyslami riaditeľ dovolenkovej oblasti a dôjde aj na krádeže. A samozrejme sa budú okolo pána Tragáčika motať pekné dievčatá, ako je už zvykom :)
4/5
Kniha (ne)priamo nadväzuje na Hlad. Dopĺňa ho a ďalej rozvíja. Obsahuje poviedky: Spinkaj, Teufelsloch a Smäd. Hodnotiť samotné poviedky nemá moc zmysel, lebo knihy fungujú iba ako celok. Autor síce tvrdí v knihe, že ich písal samostatne a až následne zistil ich prepojenie, ale nechce sa mi tomu veriť. Moc sú prepojené a dokonca úzko späté. Pripravte sa na nechutenstvá, podivnosti, hrôzostrašné okamihy a filozofovanie. Všetko to, čo mám u Kariku radi. Skvelé práca.
4/5