Opäť jedno sci-fi s dobrou myšlienkou, ktorú však zahubila alegória komunizmu, ako najlepšej a jedinej cesty k dokonalej spoločnosti a ceste k napredovaniu.
V knihe je aj zopár citátov od Marxa a Engelsa, veď komu inému ako týmto dvom, môžu ľudia 42. tisícročia ďakovať za svoju úroveň bytia? Na mnohých miestach je prezentované čo všetko nám dal socializmus nastolený po 2. svetovej vojne, a že len vďaka nemu sa spoločnosť dostala tam kde je. Ku hviezdam, galaxiám, premiestňovaniu planét k lepším hviezdam a neskôr aj k cestám do ďalekého vesmíru.
Keď toto všetko prekusneme ostane nám príbeh posádky lode z roku 9 tisíc neviem koľko, ktorá putuje vesmírom na objavnej ceste a narazí na svojich potomkov v ďalekej budúcnosti. Lebo však teória relativity, rýchlosť a čas, vieme? Tí ich zachránia, akože posádku lode, a postarajú sa o nich na premiestnenej Zemi. Tu dochádza k psychologickému mudrovaniu nad problémom časového a existenčného rozdielu medzi tými dvoma typmi ľudí. Vyplnené je to tou vyššie spomínanou alegóriou a na pozadí sa rozoberá ešte rola lásky v osudoch ľudí naprieč časom. Medzi tým sa jeden hrdina zo zachráneného korábu podieľa na výskume mimozmyslového vnímania, vďaka ktorému sa ľudia 42. tisícročia posunú o krok ďalej. Kniha vrcholí oslavou ženskej manipulácie muža do vzťahu. Predpokladám, že nikto nebude taký sebatrýzniteľ, aby túto knihu čítal, preto vám to tu tak obšírne rozpisujem
odpad! ruky preč
16. mája 2017
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára